„Snaž sa! Keď to pôjde takto ďalej, o chvíľu nás tu všetkých pozabíjaš!“ ozvalo sa z tmy.

     Všetci sme sa strhli. Musia byť rovno pred nami, rovno pri jaskyni.

     Ten hlboký mužský hlas bol krutý, chladný, bezcitný.

      „Kto to povedal?“ zhíkla Nikola a Dano, ktorý držal baterku zasvietil do diaľky. Nikto ani nič tam nebolo. Videli sme síce nie práve najjasnejšie čistinku, na ktorú sme smerovali, ale nebola tam žiadna živá bytosť, na to by som dal krk. Odkiaľ to zaznelo? Kde potom sú?

Vlastnosť, ktorú na sebe nenávidím, je tá, ktorá ma priviedla do množstva problémov. Zvedavosť. Prečo som ti povedal áno? Prečo som šiel na to prekliate miesto? Prečo som ťa aj všetkých ostatných neskúsil presvedčiť? Nič z toho by sa nestalo. Nič! Bol by som teraz niekde s tebou. Ktovie, možno by sme spolu aj chodili. Možno by sme sa nenávideli. Možno by svet bol lepší. A možno horší. Taký je život. Nikdy nie je nič isté.

     Kráčame úzkou lesnou cestičkou. Stromy rastú čoraz bližšie a bližšie pri sebe. Za normálnych okolnosti by sme si nevideli ani na špičku nosa, lenže Marcel našiel v chatke geniálnu baterku, vďaka ktorej vidíme všetko. Máme obrovské šťastie, že ju našiel. Bez nej by táto naša expedícia nebola možná. Opitým šťastie praje. Niekde nado mnou zahúkala sova. Raz za čas sme ju počuli... Nebolo to také, ako som si predstavoval. Vôbec to také nebolo... 

    Zamierila ku dverám a už utekala dole schodmi. Nechala ma samého. Priklincovaného k posteli. Zmäteného. Napätého. Smutného. Čo mi to chcela povedať?

     Nemal som náladu isť dole. Veľa ľudí. Veľa očí. Veľa skutočností. A hlavne priveľa pocitov. Pôjdem domov. Tak či tak budem prežívať peklo. Zostanem tu a myšlienka, ba už pohľad na ňu ma bude mučiť. Pôjdem domov a... rodičia... Čo dodať?

Čo už vieme?

     Hlavný hrdina stredoškolák Jakub (priamy rozprávač) sa ocitá v studenej betónovej kobke bez okien. Čas mu odpočítavajú iba čiarky, ktoré záhadným spôsobom pribúdajú v omietke steny. Podľa nich vie, že je tam zavretý už niekoľko dní. Jedinou potravou preňho sú kyslé jablká v obrovskom vaku visiacom zo stropu. Za kovovými zamknutými dverami neregistruje žiadny pohyb...

     Retrospektívne sa strihom dostávame o niekoľko dní späť. Jakub dospáva vo svojej izbe ďalšiu zo série nocí mimo domov. Rodičia to zatiaľ pomerne trpezlivo tolerujú. Mama sa ho pokúša prebrať, ale on odmieta vyliezť z teplej postele...

     Zrazu šok! Preboha! Veď dnes sa má prvýkrát stretnúť „na rande“ so svojou doteraz „iba“ platonickou láskou Kristínou. Vlastne Kristínkou. Len tak-tak, ale stíha to. A je to stretnutie ako z veľkej knihy o láske! Nechýba prvý bozk a... pozvanie na večernú párty...

     Chata, v ktorej sa párty koná, sa otriasa hlučnou hudbou. Alkohol tečie prúdom, Jakub príde do už poriadne rozšantenej spoločnosti. Kým sa prederie ku svojej Kristínke, musí vypiť pár pohárikov. Elektrizujúci dotyk jej dlane! Vedie ho kamsi na poschodie...

Čo už vieme?

     Hlavný hrdina stredoškolák Jakub (priamy rozprávač) sa ocitá v studenej betónovej kobke bez okien. Čas mu odpočítavajú iba čiarky, ktoré záhadným spôsobom pribúdajú v omietke steny. Podľa nich vie, že je tam zavretý už niekoľko dní. Jedinou potravou preňho sú kyslé jablká v obrovskom vaku visiacom zo stropu. Za kovovými zamknutými dverami neregistruje žiadny pohyb...

     Retrospektívne sa strihom dostávame o niekoľko dní späť. Jakub dospáva vo svojej izbe ďalšiu zo série nocí mimo domov. Rodičia to zatiaľ pomerne trpezlivo tolerujú. Mama sa ho pokúša prebrať, ale on odmieta vyliezť z teplej postele...

     Zrazu šok! Preboha! Veď dnes sa má prvýkrát stretnúť „na rande“ so svojou doteraz „iba“ platonickou láskou Kristínou. Vlastne Kristínkou. Len tak-tak, ale stíha to. A je to stretnutie ako z veľkej knihy o láske! Nechýba prvý bozk a... pozvanie na večernú párty...