• Milý Ježiško!
      • Milý Ježiško!

      • 20.12.2018 13:20
      •    Nie, nie, nie... Nemusíš mať strach, že by som tento rok zabudol na tradičný list pre Teba. Len... akosi... toho času je nejako málo... 
             Možno Ti teraz prebehlo hlavou čosi ako: kde ja teraz narýchlo budem zháňať darčeky pre tohto neskoro píšuceho. Ale veď vieš, že ja od Teba nikdy nechcem niečo, čo sa dá kúpiť. To si dokážem zohnať aj sám. Určite by som Ťa nehnal do tých na prasknutie preplnených nákupných centier, akýchsi novodobých chrámov, v ktorých sa ľudstvo „klania“ mamonu. Každý chce každému niečo darovať. Čím väčšie a drahšie, tým lepšie.
      •      Ja viem, budem sa opakovať, ale to najväčšie, najkrajšie, najúžasnejšie predsa každý nosí v (!) sebe, nie z (!) obchodu. Alebo sa naozaj dá kúpiť srdce plné lásky, tepla, dobra? Dá sa peniazmi zaplatiť úsmev, pohladenie, pritúlenie sa k milovanému človeku? Je na predaj človečenskosť?
             Doteraz som Ti, milý Ježiško, vždy písal o tom, čo by som chcel, aby si priniesol medzi nás. Nie iba mne. Nám. Ľuďom. Dnes to skúsim otočiť. Chcem Ťa totiž poprosiť, aby si čosi od nás odniesol. Najlepšie by bolo ďaleko. Tak ďaleko, aby sme
        sa k tomu už nikdy nedostali.
             Budeš potrebovať velikánske vrece. Také, aby sa doň zmestilo všetko zlo, v ktorom sa ľudstvo zmieta. Všimol si si, aké je to hrozne nákazlivé? Stačí drobný bacil a už sa to šíri všetkými smermi. A keby len to! Ono je to čím ďalej horšie, silnejšie, devastujúcejšie.
             Závisť. Všimol si si, čo všetko si ľudia závidia? Najhroznejšie je, že si už začínajú závidieť aj nemateriálne veci – úspech, dobré vzťahy, lásku... Namiesto toho, aby sa aj oni snažili čosi z vymenovaného dosiahnuť, robia všetko pre to, aby to ten druhý nemal. Systém: „Zdochla mi koza, nechcem novú, chcem, aby zdochla aj susedovi!“ je neustále silnejší. Nemajú ma radi? Urobím všetko pre to, aby nemali radi ani tých okolo mňa. Nemám úspech? Som ochotný vykonať čokoľvek, aby boli rovnako neúspešní aj tí, s ktorými prichádzam do styku. Nie, Ježiško, nepreháňam! Budeš potrebovať naozaj velikánske vrecisko, aby si to mohol odniesť.
             Ľahostajnosť. Ku všetkému a voči všetkým. Je nám jedno, ako to okolo nás vyzerá. Kým to neubližuje mne, nevšímam si. Nevšímam si na zem odhodený papier, obal z čohosi práve niekým dojedeného, prázdnu fľašu. Prekročím, obídem, prípadne odkopnem kdesi, kde ma nebude rušiť. Nevšímam si smutné oči kamaráta. Nech mi dá pokoj, nech neotravuje, každý máme svoje... Nevšímam si, že prechádzam okolo kohosi, kto by možno potreboval trošilinku pomôcť. Fyzicky či psychicky. Ale prečo práve ja...? Keby sa Ti tak podarilo odniesť najmä z tej medziľudskej ľahostajnosti čo najviac...
             Ohováranie, očierňovanie, urážanie iných. Často tých najbližších. Kamarátov, spolužiakov, kolegov... „Vďaka“ všemocným sociálnym sieťam dokážu ľudia na každého nakydať tony špiny. Že to, čo napíšu, nie je pravda? Že často výmysly podsúvajú celému svetu ako pravdy? Že vlastne ubližujú, urážajú, klamú? No a čo? Zdochla mi koza, nech...
             Máš v tom vreci ešte trochu miesta? Chcel by som totiž, aby si ešte od nás, ľudí, zobral kamsi preč poriadnu dávku nenávisti, zákernosti, lenivosti, chamtivosti, ľstivosti, hrabivosti, mamonárstva, vypočítavosti, klamstva, falošnosti, pretvárky, pokrytectva, neúprimnosti, farizejstva, úskočnosti, hnevu, ohovárania, zloby, zášti, agresivity, nevraživosti, intrigánstva, zlosti, hnevu, nepriateľstva, podrazov, nežičlivosti, pýchy, povýšenectva... DÓÓÓÓÓÓSŤ!!!
             Ja viem, Ježiško, na toto si aj Ty slabý. Ale predstav si, že by sa Ti to naozaj podarilo. Už by si nemusel prinášať žiadne darčeky. Pretože ak by si toto všetko odpratal, ostalo by medzi ľuďmi iba veľa dobra, šťastia, úspechu, ochoty, krásy, radosti, zdaru, žičlivosti, veselosti, pohody, nezištnosti, potešenia, tolerancie, pochopenia, blaha, optimizmu, spokojnosti, vyrovnanosti, vzájomného uznania, prajnosti, ľudského tepla... teda... vlastne... LÁSKY!
             Prosím Ťa, milý Ježiško, naozaj mi nič nenos! Ale keď roznosíš už všetky materiálne darčeky, príď, prosím Ťa, zobrať od nás, od ľudí, aspoň čosi z toho zlého. Toľko, koľko sa ti do toho vreciska zmestí. Nech konečne dostane priestor aj to dobré. To by bol ten najkrajší darček. Mne..., jemu..., nám... VŠETKÝM.

        Krásne Vianoce
        všetkým želá redakcia VeTa eS Gé

      • Naspäť na zoznam článkov
    • Kontakty

      • Gymnázium, Kukučínova 4239/1, Poprad
      • skola@stary-gympel.sk
      • taylorova@stary-gympel.sk
      • +421/52/4264421 informátor +421/52/4264427 sekretárka riaditeľa školy +421/52/4264422 riaditeľ školy
      • Kukučínova 4239/1, 058 39 Poprad
      • IČO: 00161098
      • DIČ: 2020656935
  • Fotogaléria

    • Volunteer Arpine Babayne
    • ERASMUSDAYS 2019
    • Kvapka krvi 2019
    • Mobilita 3 - KA1 2018 Španielsko
    • Moja cesta k cieľu
    • Deň jazykov 2019
    • Cezpoľný beh 2019
    • SUDOKÁČI
    • Pamätná tabuľa k 75. výročiu SNP
    • Účelové cvičenie - 2. ročník a SX
    • Účelové cvičenie 1. ročník a KN
    • DofE 2019