• Po štrnástich týždňoch sa opäť uvidíme – 1.

      • 15.06.2020 21:18
      • Veru tak, vyše štrnásť týždňov sme sa v škole nestretli. Konečne nám to dovolia. V pondelok 22. júna sa náš „starý gympel“ opäť rozoznie študentskou vravou. Aké to bude? Aké sú naše očakávania? Čo nám dištančné vyučovanie dalo a čo vzalo? Aj o tomto premýšľali žiaci I. C triedy. No a dali tomu „literárnu podobu“. A vy si teraz v niekoľkých pokračovaniach budete môcť ich názory prečítať a porovnať so svojimi vlastnými. Tak teda čítajte a (ne)súhlaste!

      •      Všetko má svoje pozitíva. Aj v tejto situácii sa dajú ľahko nájsť. Byť celý deň v pyžamku – po tom túži asi každý. Papať, kedy si zaumienite – to je menší sen nás všetkých. Iba váha potom nesúhlasí. Pozerať celé hodiny seriály, čítať si, spať, variť, piecť a mnoho iného je to, čo nás držalo nad vodou. Výhodu mali tí, ktorí majú záhradu, blízko les a mohli ťažké chvíle tráviť tam a ako-tak si užívať čerstvý vzduch. Mnoho z nás si našlo veľa nových záľub. Pre mňa to bolo bicyklovanie s mojimi rodičmi, ktoré si nesmierne užívam.

             Nemôžeme však zabúdať, o čo všetko sme boli ukrátení a čoho všetkého sme sa museli na určitý čas vzdať. Ľudský kontakt, to je to, čo mi najviac chýbalo a chýba. Nie je pre mňa nič ťažšie ako byť celé dni zavretá medzi štyrmi stenami a nemôcť ísť za kamarátmi, rodinou, spolužiakmi. Všetky tie neabsolvované volejbalové zápasy, turnaje, výlety, divadelné predstavenia, na ktoré sme sa tak tešili a poctivo pripravovali. Prichádzali sme o pohľad na bežné veci, ktoré nám robili každý deň krajším a krajším.

             Jediné, čo je teraz dôležité, je to, že sme zdraví a to, že sa uvidíme a zo všetkých týchto pocitov sa budeme môcť konečne niekomu vyžalovať. No a teraz si idem pozrieť ešte seriál, lebo sa k tomu už tak skoro nedostanem. Ale všetko vynahradí ten pocit radosti, keď konečne uvidím svojich kamarátov a prežijeme ešte v tomto školskom roku jeden pekný týždeň spolu.

        Zuzana Guzyová

             Myslel som si, ako mi bude fajn iba tak sedieť doma pri počítači, hrať hry a oddychovať v posteli, dokedy sa mi bude chcieť. Tešil som sa na to, že budem chodiť s kamarátmi von. Síce som mohol sedieť doma za počítačom, ale iba preto, lebo som mal online vyučovaciu hodinu a stretnutia s kamarátmi sa nekonali, pretože boli zakázané. Neznášam, ak niekto hovorí o karanténe ako o “novom začiatku”, alebo o “novej príležitosti zdokonaľovať sa”. Dúfam, že nepríde predpokladaná “druhá vlna”.

        Peter Gončár

             Chýbajú mi spolužiaci. Bola by väčšia zábava. Je iné, keď sa cez prestávky so spolužiakmi aj porozprávam. Neviem, čo mám očakávať od učiteľov, aké budú v škole podmienky, či nám dajú hneď písomku po písomke, alebo to skôr bude také, že odovzdávanie učebníc, výlety... Naša škola dištančné vzdelávanie zvládla výborne. Spájali sme sa s učiteľmi, na niektorých hodinách sme s nimi telefonovali. Páčilo sa mi to, aj keď niekedy toho bolo až príliš veľa. Pochopili sme, že nie všetky predmety sa dajú učiť cez internet. Naučilo ma to samostatnosti, bola to dobrá skúsenosť.

        Timea Bírová

             Čo to robí s ľudskou psychikou, keď sa nesmiete stretávať s inými ľuďmi? Pocit bezpečia a istoty patrí medzi základné ľudské potreby. A toho sa nám v tých uplynulých troch mesiacoch veľa nedostávalo. Všetky tie obavy, neistota, úzkosť a hnev boli úplne prirodzené. My, ľudia, sme spoločenské tvory a potrebujeme žiť v určitých komunitách, tráviť čas spolu, komunikovať. Veľa ľudí hodnotí našu generáciu ako „bezkontaktnú“. Vraj sme mladí ľudia s potrebou komunikovať pomocou telefónov. Najradšej by som im zakričala z plného hrdla do uší, nech sa preberú. Potrebujeme sa s priateľmi stretávať! Dôležité sú pre nás objatia a priamy kontakt. Veľmi ma potešila informácia, na ktorú som už dlho čakala. Hurááá!!! Ide sa do školy! Možno neuveríte, ale chýbali mi aj učitelia. Chýbal mi ten zhon na chodbách. Smiech cez prestávky a doťahovanie sa so spolužiakmi. Chýbali mi mimoškolské aktivity. Som šťastná, že sa brány školy otvoria a ja sa budem môcť stretnúť so svojou školskou partiou. Som vďačná aj za ten jeden týždeň v škole. Už teraz sa teším.

         Sabína Ivanová

        ...a tak sa plný očakávaní teším na pondelok 22. júna, keď sa opäť raz všetci stretneme v školských laviciach. Dúfam, že sa náš po dlhom čase prvý a zároveň posledný spoločný týždeň v tomto školskom roku bude niesť v duchu dobrej energie a spomínania na zážitky prežité počas nášho prvého roku v novej škole. Bude to niečo iné vidieť sa opäť naživo a zároveň neriešiť strach z písomiek a skúšaní. Uplynulé tri mesiace mi dokonale ukázali, že neoddeliteľnou súčasťou vyučovania je aj sociálny kontakt. Počas dlhých týždňov učenia sa za počítačom mi veľmi chýbali vtipné poznámky alebo aspoň úsmevné pohľady mojich spolužiakov, ktoré dokážu rozveseliť a povzbudiť do ďalšieho snaženia. Zo začiatku som vnímal hlavne pozitíva, ktoré dištančné vyučovanie má, ale postupne negatíva začali prevládať. Vidíme sa v škole! Teším sa!

        Jakub Mackovjak

             Keď som sa dozvedela, že ideme opäť do školy, mala som z toho zmiešané pocity. Bola som prekvapená, pretože som nečakala, že sa ešte pôjde, šťastná, pretože uvidím svojich spolužiakov, sklamaná, pretože budem musieť zmeniť režim na jeden a pol týždňa. Jemne sa obávam toho, čo sa bude diať na hodinách a čo od nás budú učitelia chcieť. No aj tak sa teším a do školy pôjdem, pretože mi začína chýbať socializovanie.

        Sabína Reľovská

        POKRAČOVANIE ZAJTRA!

      • Naspäť na zoznam článkov
    • Kontakty

      • Gymnázium, Kukučínova 4239/1, Poprad
      • skola@stary-gympel.sk
      • taylorova@stary-gympel.sk
      • +421/52/4264421 informátor +421/52/4264427 sekretárka riaditeľa školy +421/52/4264422 riaditeľ školy
      • Kukučínova 4239/1, 058 39 Poprad
      • IČO: 00161098
      • DIČ: 2020656935
  • Fotogaléria

      zatiaľ žiadne údaje
  • Staňte sa naším fanúšikom