Odkiaľ pochádzate?
„Som z Popradu.“

Ste teda maturantom nášho starého gympla?
„Nie, maturoval som na Gymnáziu Dominika Tatarku v Poprade, odbor matematika-informatika. Potom som študoval na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vybral som si telesnú výchovu a filozofiu. A asi som trafil, pretože ma bavilo študovať a aj učiť. Pôvodne som chcel k telesnej aj angličtinu, ale vtedy neotvorili takúto kombináciu. Ale neľutujem, lebo som si prehĺbil vzťah k filozofii. No a angličtinu som vylepšil iným spôsobom.“

Čo vás priviedlo k nám do starého gympla?
„Možnosť učiť v škole, ktorá má vynikajúce podmienky, výsledky a nadaných žiakov.“

To sa dobre počúva. Na ktorých školách ste už pôsobili ako učiteľ?
„Veľmi dávno som začínal svoju učiteľskú dráhu na popradskej Základnej škole na Letnej ulici. Okrem telesnej výchovy som tam učil aj angličtinu. Potom som sa dostal na starý gympel. Vtedy ešte sídlil na Popradskom nábreží. No a teraz som sa vlastne vrátil späť.“

My už ani nevieme, že naša škola sídlila inde ako na „kukučínke“. To musí byť poriadne dávno...
„To je pravda. Odišiel som v roku 2006 a takmer štrnásť rokov som žil a pracoval v kanadskom Toronte.“

Poriadny skok! Určite ste tam nešli učiť. Vyskúšali ste si už aj iné zamestnanie ako pedagogické?
„Áno, okrem učenia som pôsobil v oblasti administratívy, kultúry, mimovládnych organizácií až po bezpečnostné zložky a building manažment. Vždy som bol presvedčený, že ak sa človek nebojí nových výziev a má snahu pracovať, zamestnanie a spôsob obživy si nájde.“

Vrátili ste sa do školstva. Čo vás teší a čo hnevá na učiteľskom povolaní?
„Nech už som v živote robil čokoľvek, skôr či neskôr som si k tomu našiel vzťah. Učiteľom som chcel byť vždy. Čo ma na tejto práci teší? Takmer všetko – od práce so žiakmi až po kolegov, s ktorými sme na jednej lodi. Mám pocit, že po tých rokoch strávených v zahraničí, a ešte k tomu na rôznych pracovných pozíciách, si človek uvedomí, že práca pedagóga, ktorý vychováva a vzdeláva budúcu generáciu, je naozaj nesmierne dôležitá a záslužná.“

Učíte občiansku náuku a telesnú výchovu. Prečo práve tieto dva predmety?
„Šport a telesná výchova je niečo, čo ma baví už odmalička a mám k tomu neskutočne kladný vzťah. Občianka je spektrum množstva vedných odborov, ktoré majú pragmaticky význam. Vy sa s nimi neskôr stretnete nielen na výške, ale aj v bežnom živote. No a to už ani nehovorím o tom, že je zaujímavá v tom, že si každý na nej vie nájsť niečo, čo by ho vedelo zaujať. Práve preto ju učím rád.“

Máte teda radšej hodiny občianskej ako telesnú?
„Odpoviem diplomaticky: vo všetkom, čo človek robí alebo sa vzdeláva, je mnoho vecí, ktoré mu pôjdu ľahko, lebo ho budú baviť. Vo všetkom sú ale aj tie, ktoré pôjdu ťažšie, lebo k nim nenadobudol vzťah. Ale prekážky sú na to, aby sme ich prekonávali. Plus keď robíte niečo, čo vás baví, posúva to vás to dopredu. Aby som teda odpovedal na otázku – mám rád obidva svoje predmety rovnako.“

Aký štýl učenia preferujete?
„Logické.“

Aké sú vaše prvé dojmy z nás – starogympláckych študentov?
„Nedám na prvý dojem. Dúfal som však, že aj po tých rokoch, čo som bol preč, sa toho na študentoch veľa nezmenilo. Čo sa týka vášho prístupu k vzdelaniu, k nám učiteľom, k sebe navzájom, nesklamal som sa. Ste študenti so všetkým, čo k tomu patrí.“

Vedia vás študenti „vytočiť“?
„Samozrejme, že vedia. Zatiaľ sa tak našťastie nestalo. Poprosím pokračovať v tomto trende.“

Určite máte aj nejaké mimopracovné koníčky. Čomu sa venujete?
„Okrem športu je to hlavne film. Veľa rokov som v Toronte navštevoval jeden z najväčších filmových festivalov na svete. Mal som možnosť vidieť množstvo filmov zo všetkých možných kútov sveta a stretnúť stovky filmových tvorcov a hercov z Hollywoodu. Bol to skvelý zážitok! Dúfam, že sa mi v tom podarí v budúcnosti pokračovať. No a potom je to ešte hudba, keďže som sa jej aj aktívne istý čas aj venoval.“

Z toho, čo hovoríte, máte veľa scestovaného. Prezraďte, kde sa vám najviac páčilo?
„Okrem Ontária, Niagarských vodopádov, New Yorku a oblasti Karibiku, kde sme pravidelne chodievali na dovolenky, sa mi najviac páčilo asi v Mexiku a v Key West na Floride. Ak by som mal odporučiť iba jedno jediné miesto, kam si zájsť, kde bolo naozaj skvele, tak je to Havana, hlavné mesto Kuby. To vám je mestečko, kde akoby zastal čas. Ale je nádherné a ľudia v ňom sú nesmierne milí a pohostinní.“

A čo vaše ďalšie cestovateľské sny? Kam by ste sa chceli ešte pozrieť?
„Veľmi ma láka Nunavut – najsevernejšie teritórium v Kanade. Milujem kanadskú prírodu. Predstava zimy, snehu, psích záprahov a ticha, ktoré je všade navôkol... Úplne ideálne.“

Na záver nám ešte prezraďte nejaké svoje životné krédo.
„Každý človek by sa mal podľa mňa snažiť robiť veci najlepšie, ako vie, a popri tom sa správať čo najdôstojnejšie k iným ľuďom. Aspoň tým sa v živote riadim ja.“

Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa spokojnosti z práce s nami – starogymplákmi.

zhovárala sa Viktória Grivalská (III. B)