Jánošík v podaní Marianny Čengel Solčanskej.

     Ako každá kniha, aj táto má svoje čaro. A veruže – získala si ma! A čo je na nej také výnimočné, že som od nej nemohla odtrhnúť oči?

     Vlastne to ani neviem pomenovať. A neklamem, lebo skutočne netuším, čím ma ohúrila, že tu o nej teraz píšem recenziu. Bola to nebodaj história Uhorska? Boje, ktoré sa tu odohrali? Alebo to bola len romantická zápletka medzi hlavným hrdinom a slušne vychovanou dievčinkou?

     Tuším však, že ma celkom iste dostal životný príbeh Jánošíka v netradičnom spracovaní. Vyrastal s rodičmi, ktorí boli veru skúpi na prejavy lásky k svojmu synovi. Už od útleho veku bol zneužívaný farárom. Zapliesť sa do akejkoľvek bitky bolo jeho denným rituálom. Nakoniec sa z neho stal bezcitný zbojník, ktorý si zobral, čo sa mu zachcelo.

     Veľmi sa mi páčilo, že sa autorka sa vôbec nesnažila vykresliť tohto nášho národného hrdinu v línii doterajších tradícií. Neurobila z Jánošíka žiadneho dobráčiska, ktorý bohatým bral, aby to potom dával chudobným. Občas zachádzala až do takmer nechutných detailov rôznych brutálností, ktoré život hlavnej postavy sprevádzali. Silnými pasážami boli pre mňa napríklad jeho vojenská služba alebo záverečná poprava.

     Nie, Jánošík určite nebol anjel. Skôr by som ho na základe tohto románu charakterizovala ako hulváta. Nevynášajme však nad nikým jednoznačné súdy, kým nepoznáme príčiny jeho správania a konania. Som presvedčená, že aj tohto nášho ospevovaného hrdinu by bolo treba na základe jeho nepekného detstva skôr ľutovať.

     Po prečítaní tejto knihy mi v hlave behala len jedna myšlienka: Kde sa v ľuďoch berie toľko zla?

     Táto kniha mi dala veľa otázok, ale aj veľa odpovedí. Už dlho som nečítala niečo, čo ma tak veľmi nadchlo. Odporúčam!

                                                     Viktória Kostolníková (III. B)