• Čítame... a recenzujeme IV.

      • 10.03.2021 07:08
      • ... a už v tejto várke naposledy. Čitateľky z krúžku Čítanie medzi riadkami si v rámci projektu René – Anasoft litera gymnazistov prečítali päticu nominovaných kníh slovenských autorov na honor najlepšej slovenskej pôvodnej tvorby za rok 2019 (COVID nám to nejako celé posunul) a svojim názorom dali písomnú podobu. Už ste si v predchádzajúcich častiach mohli prečítať o historickom románe Marianny Čengel Solčanskej Jánošík, o historickej detektívke Juraja Červenáka Les zázrakov a o príbehu Kataríny Kucbelovej s názvom Čepiec. Našu prechádzku najsúčasnejšou slovenskou literatúrou zakončíme tromi krátkymi zamysleniami septimánky Katky Zavackej.

      • Historická detektívka Les prízrakov (Juraj Červenák) je skvelo pútavá a pohltí čitateľa na dlhé hodiny. Dej sa odohráva v čase pred- a povianočnom. Kapitán Stein a jeho pomocník Jaroš riešia reťazec prípadov, ktoré do seba zapadajú. Autor týmto reťazcom len dokazuje, ako geniálne premýšľal pri písaní knihy. Knihu som naozaj zhltla za pár dní a premýšľala o ďalšom možnom vývoji deja. Les prízrakov som odporučila celej svojej rodine! Myslím si, že kniha je vhodná či už pre dievča v mojom veku, môjho ocka alebo maminu. 

        Románik Šeptuchy (Alena Sabuchová) sme čítali všetky ženy v našej domácnosti ešte počas minuloročného leta. A každá z nás mala na ňu po prečítaní iný názor. Príbeh sa odohráva v Podlasí – tak trochu zabudnutom lesnatom regióne na rozhraní Poľska a Bieloruska. Popri podrobnom opise prostredia a šeptúch – žien čarodejníc a liečiteliek – je v diele aj príbeh ľudí z dediny. Hlavne osud Doroty a Aleny bol naozaj srdcervúci a vypadla mi pri ňom aj slzička. No pri prvom kontakte s knihou som sa tešila, že zasiahne do pozoruhodnej nátury babiek bylinkárok a podrobne ju priblíži. Práve tých babiek bylinkárok bolo podľa mňa málo a príbeh dvoch kamarátok presiahol príbeh šeptúch z Podlasia. 

        Ostrov Petra Balka ma donútil knihu ťahať všade, kam som šla. Má pútavý dej s nepredvídateľnou líniou. Ten pohltil celé moje ja. Autor skvelo spája prítomnosť s minulosťou, vytvoril perfektný príbeh. Príbeh, ktorý zaujme aj čitateľa, ktorý nemusí vždy siahnuť po fantasy knihách. Po prečítaní Ostrova mám chuť zájsť do Tatranskej Javoriny a vyhľadať ten románový cintorín písacích strojov a nájsť stroj, ktorý tam vraj pochoval otec hlavnej postavy. Román skvelo naráža najmä na problém písania novodobých (súčasných) brakov, ktoré sú dnes (žiaľ) čoraz populárnejšie. Je pravda, že mnoho ľudí nesiaha už po kvalitnej slovenskej či celosvetovej literatúre, ale po lacných rovnakých románoch. Priznám sa, že mňa takéto knihy skôr inšpirujú si pri ich čítaní otrieskať hlavu o stenu.

         

                                                             Katarína Zavacká (septima)

         

      • Naspäť na zoznam článkov
    • Kontakty

      • Gymnázium, Kukučínova 4239/1, Poprad
      • 052/426 44 21 informátor;
        052/426 44 27 sekretariát
      • Kukučínova 4239/1
        058 39 Poprad
        Slovakia
      • IČO: 00161098
      • DIČ: 2020656935
      • EDUID: 100012434
  • Fotogaléria

      zatiaľ žiadne údaje