Čo a ako ste to vlastne v rámci SOČ robili?

Mária Krettová (M. K.): „Počuli ste už o venóznej insuficiencii? Nie? Ale o kŕčových žilách už určite áno. No to je to isté. Vyrábala som na čisto prírodnej báze tri druhy mastí, ktoré mali odstrániť bolestivé príznaky a vonkajšie prejavy tejto choroby. Vyrábala som ich z plodov pagaštanu, kvetov nechtíku a zo smrekovej živice. Všetci moji respondenti, ktorí používali masti pravidelne, vykazovali vysoko viditeľné aj pocitovo vnímané zlepšenie.“

Jakub Budaj (J. B.): „Cieľom mojej práce bolo preskúmať, ako naše telo spracováva sacharózu vo vodnom kúpeli pri rôznych teplotách a porovnať to s normálnymi podmienkami, teda keď ležíme na gauči pri izbovej teplote.“

 

Obe témy sú zaujímavé. Prezraďte, ako ste sa k tomu dostali, čo vás motivovalo?

M. K.: „Jednoducho som chcela vedieť viac. Strávila som desiatky hodín v knižnici alebo doma pri hľadaní užitočných informácií. Dozvedela som sa mnoho zaujímavého. Napríklad, že každá choroba je výsledkom zhluku rôznych príčin. Ľudia akoby si nechceli uvedomiť dôležitosť zdravého spôsobu života. A pritom stačí niekedy tak málo. Trebárs dodržiavať pitný režim, pravidelne sa hýbať, obmedziť alkohol a nikotín, zredukovať hmotnosť... Mnoho ľudí príde k lekárovi a chceli by nejakú zázračnú tabletu, ktorá by v okamihu vyriešila ich problém, ale inak nie sú ochotní urobiť niečo viac pre svoje zdravie.“

J. B.: „Spracovanie sacharózy sa nás týka všetkých. Keď sa kúpeme v studenej vode, rýchlo vyhladneme, v horúcej sa nám zase môže točiť hlava. Rozmýšľal som nad tým a rozhodol som sa zistiť, aký vplyv má takéto prostredie na metabolizmus a vstrebávanie sacharózy. Najnepríjemnejšie bolo ležať vo vani v studenej vode s teplomerom, stopkami a dopichanými prstami a mentálne sa snažiť urýchliť čas, keď odtiaľ budem môcť vyliezť. Zistil som, že najrýchlejší metabolizmus sacharózy bol práve v studenom kúpeli a najpomalší v tom horúcom.“

Napadlo vám na začiatku, že to dotiahnete až tak ďaleko a že vaše práce budú medzi najlepšími na Slovensku?

J. B.: „Nie, o tom som takto nerozmýšľal. Už od základnej školy ma bavili biológia a chémia, po príchode do starého gympla sa to ešte prehĺbilo. Ale že to pôjde takto ďaleko...? O SOČ-ke som  prvýkrát počul v prvom ročníku. Keď som sa dozvedel, že pri prírodovedných seminároch v treťom ročníku je prakticky povinná, nebol som nadšený. Keď som sa však do toho pustil, veľmi ma to zaujalo.“

M. K.: „Ja som pôvodne vôbec nemala cieľ ísť takto ďaleko. Keď som v januári odovzdávala svoju seminárnu prácu, len som dúfala, že učitelia budú spokojní a ja dostanem dobrú známku. Popravde, keď som ju dopisovala, bola som veľmi rada, že ju mám konečne hotovú. Dokonca som si hovorila, že aj keď postúpim, tak nepôjdem ďalej. Dnes už viem, že to všetko bolo spôsobené vyčerpaním. Obrovské množstvo času som strávila výskumom a samozrejme aj samotným písaním práce. Až neskôr sa to zmenilo na motiváciu a odhodlanosť postúpiť vyššie. Jasné, že sa z toho teším! Ale najväčšiu radosť mám z toho, že moje masti ľuďom pomohli. Pri vyhodnocovaní výsledkov svojho výskumu som si uvedomila, koľkým som pomohla.“

Dala ti škola dostatočný priestor venovať sa naplno tejto práci?

J. B.: „Určite áno. „SOČ-ke“ sme venovali dostatočný priestor na vyučovacích hodinách, keď sme ešte boli v škole. Potom prišla covidová karanténa a zostali sme doma. Naozaj si cením podporu našich vyučujúcich. Najmä pán učiteľ Rastislav Šabla nám veľmi pomohol a ochotne s nami konzultoval aj cez víkendy.“

M. K.: „Samozrejme. Som veľmi rada, že som sa zapojila a nevzdala som to. Bolo to veľmi obohacujúce. Dostala som sa k poznatkom, ktoré by som inak zatiaľ nevyhľadávala a dostala by som sa k nim možno až na vysokej škole. Taktiež to bola moja prvá výskumná práca a jej uskutočnenie mi raz pomôže pri písaní podobných prác v budúcnosti.“

Pomôže ti tento úspech pri prijímačkách na tvoju vysnívanú vysokú školu?

M. K.: „Takto som na začiatku neuvažovala. Keď sme ale niekedy v októbri začali naše práce intenzívnejšie rozoberať s učiteľmi, začala som sa viac zaujímať o školy, na ktoré by som si chcela o rok podať prihlášky. Dostala som sa až k Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Tá ponúka bonifikácie za rôzne olympiády a taktiež za vyššie umiestnenia v SOČ-ke. Priznávam, toto sa stalo mojou veľkou motiváciou.“

J. B.: „Mojou vysnívanou vysokou školou je práve medicína. Bohužiaľ, na žiadnu takúto vysokú školu na Slovensku ma bez priímačiek nezoberú.“

Ďakujeme obom našim úspešným SOČ-károm za čas i ochotu odpovedať na naše otázky. Samozrejme, že budeme držať palce na celoštátnom finále. Veľa šťastia, naši výskumníci!

                                                                                        zhovárala sa Ráchel Svistáková (III. C)