Medzinárodnú Mendelejevovu chemickú olympiádu organizovalo Rusko, formálne bola jej dejiskom Moskva. Ale naozaj iba „papierovo“, však?

 „Pre celosvetovú COVID-ovú pandémiu sa finále, žiaľ, uskutočnilo iba dištančne. Naozaj som ľutovala, že to takto dopadlo a nemohli sme ísť do Moskvy. Za normálnych okolností vďaka svojej práci a výsledkom spoznávaš nové krajiny, kultúry, nových ľudí, čo ti môže v budúcnosti veľmi pomôcť. Ale takto, keď sme pozerali len do kamery, ani som nemala pocit, že sa deje niečo mimoriadne.“

Bola medzinárodná olympiáda ťažšia než naše slovenské?

„Áno, áno, určite! Už len z toho dôvodu, že originály úloh boli v ruštine a ten anglický preklad, s ktorým sme my pracovali, nebol úplne presný, respektíve ťažšie sa tomu rozumelo. Pochopiteľne, tie úlohy boli ťažšie, pretože im išlo o to, vybrať tých najlepších z najlepších. A to sa im aj podarilo.“

Mávaš aj inokedy pri čítaní zadaní úloh pocit, že sú písané inou rečou?

„Musím sa priznať, že na tejto olympiáde sa to stalo. Mali sme iba týždeň na prípravu a boli tam typovo úplne iné úlohy ako tie, na aké sme boli zvyknutí. Robila to iná krajina a cítili sme to. Bolo celkom náročné preladiť sa na inú stanicu.“

Máš trému pred olympiádami?

„Teraz už ani veľmi nie. Ale pri tejto medzinárodnej som si vlastne začala uvedomovať, že už nejdem len sama za seba, ale vlastne idem reprezentovať Slovensko, moju vlasť. Uvedomila som si, že v podstate na mňa sa spolieha celá komunita chemikov na Slovensku. No a to bolo celkom dosť stresujúce.“

Ty si bývala úspešná vo všetkom, do čoho si sa pustila. Si na konci stredoškolského štúdia. Máš spočítané všetky svoje pódiové umiestnenia?

„Fúha! No to by som teraz takto z hlavy nevedela zrátať. Ale z chémie som mala stále nejaké dobré umiestnenie. Viem, že v matematike som bola v druhom ročníku na druhom mieste na kraji. A možno aj v prvom, možno ešte na základke. Vo fyzike boli trošku nižšie umiestnenia, ale už si naozaj nepamätám. Aj z olympiády zo slovenčiny som bola tento rok druhá na kraji, čo bolo tiež dosť nečakané, ale bola som veľmi rada. Keď robíš niečo navyše, nevieš, na čo všetko ti to môže slúžiť. Možno ani nie je dôležitý úspech, ale skôr snaha a vášeň, ktorú pre to niekto má.“

Prečo u teba zvíťazila práve chémia?

„To je veľmi ťažká otázka. Ale asi preto, lebo som videla, že ma to naozaj baví. Povedala som si, že  viem v nej dosiahnuť aj nejaké úspechy. Taktiež som si uvedomila, že možno v budúcnosti by to bolo niečo, v čom by som bola asi najviac úspešná.“

Čo ťa na chémii najviac baví, respektíve motivuje venovať sa jej?

„Asi to, že ide o vedu. Chcela by som byť vedkyňou a niečo možno objavovať alebo skúmať. A to ma a motivuje byť v niečom dobrá a prospešná.“

Aká je tvoja najobľúbenejšia časť chémie?

„Naozaj rada mám prax v labáku, teda robiť niečo praktické. Zatiaľ som sa nešpecializovala, zaoberám sa všeobecnou chémiou. V budúcnosti uvidím, čo sa mi bude páčiť.“

A čo je na opačnom póle? Pred čím chemickým máš najväčší rešpekt?

„V každej tej oblasti sa nájde bod, keď si povieš: Fúha, to už nedávam! Veľa takých bodov je napríklad v biochémii, ale aj v organike, v anorganike a fyzikále. Keď však nájdem súvis, som z toho taká, že: Wau! To bolo fakt cool!“

Chceš ďalej pokračovať v štúdiu chémie aj na vysokej škole?

„Áno, chystám sa do Prahy. Buď na Karlovu univerzitu alebo na Vysokú školu chemicko-technologickú, odbor všeobecná chémia. Ešte ale nie som definitívne rozhodnutá.“

Získala si nejaké benefity  pri prijímačkách na vysokú školu za účasť na olympiáde?

„Na prírodovedecké fakulty stačí fakt iba minimum. Napríklad na to, aby som sa dostala na štúdium bez prijímačiek, by mi stačila iba úspešnosť na krajskom kole. To je jedna z výhod. Keby som sa hlásila na lekársku fakultu, mala by som určite nejaké plusové body. Pre mňa je však najväčším benefitom skúsenosť, ktorú som vďaka súťažiam nadobudla. To je niečo nenahraditeľné. A určite môže niekedy v budúcnosti zavážiť, keď poviem, že som bola na medzinárodnej olympiáde.

Dávala si niekedy spolužiakom „doučká“ z chémie?

„Samozrejme! Treba si pomáhať. Keď ma niekto poprosí, nemám problém pomôcť. Keď tomu ja rozumiem, určite rada vysvetlím.

Stalo sa ti počas štúdia, že by si počas hodiny opravovala aj vyučujúceho?

„Stalo, pretože aj učitelia sú len ľudia. Myslím si, že je lepšie opraviť učiteľa, ako by si to všetci mali napísať zle alebo ak by to mali zle pochopiť.“

  Ovplyvňuje tvoje štúdium chémie tvoj každodenný život?

„Jasné! Veď chémia je všade okolo nás! Už iba napríklad obyčajné varenie. Možno sa to tak nezdá, ale so znalosťami z chémie si vieš život uľahčiť a pochopiť, prečo sa niektoré veci dejú tak, ako sa dejú. Je to fajn pocit vidieť ten proces za tým, vedieť, ako to funguje.“

Čo by si odkázala svojmu mladšiemu chemickému ja?

„Asi aby sa ešte viac venovalo chémii a aby sa viac snažilo a nevzdávalo. Aj keď je to naozaj ťažké. Niekedy som mala, a niekedy aj stále mám, pocit, že nepatrím na tú olympiádu. Tak by som ho presviedčala, aby si viac verilo, že na to má, že sa to môže podariť a že to môže dobre dopadnúť. A to je, samozrejme, aj môj odkaz všetkým mladším spolužiakom.“

Katke gratulujeme a želáme veľa ďalších úspechov. A držíme palce pri plnení ďalších snov!

                                            zhovárala sa Anna Mária Pavolková (II. C)