Máš už za sebou celý rad matematických úspechov. Čo ťa však priviedlo k matematike?
„Ťažko sa mi hľadá presný moment, keď sa to všetko začalo. Prvé krôčiky boli určite počas základnej školy, keďže všetci moji triedni učitelia boli matematikári. Raz som na YouTube natrafil na videá z vysokoškolskej matematiky. Zozačiatku som tomu nerozumel. No keď sa do toho hodíš, začneš tomu rozumieť čoraz viac a viac.“

Pridal si sa do matematického krúžku alebo si tomu prišiel na chuť až na gymnáziu?
„Na základnej škole sme takéto možnosti asi ani nemali. A až tak veľmi som sa o to ani nezaujímal. S príchodom sem na starý gympel som spoznal úžasných ľudí, napríklad Paľka Šimkoviča, Štefana Slavkovského a Katku Vosovičovú. Vytvorili sme parádny kolektív. Sú to obrovské hlavy, ktoré ma neustále posúvali vpred.“

Čo ťa najviac motivovalo a posúvalo?
„Keď som začal s matematikou tu v našej škole, stretol som Štefana Slavkovského. Myslím, že sa nedá nevšimnúť jeho bystrosť. Vedel som, že je to veľká hlava nielen na matematiku. Povedal som si, že ak sa mu vyrovnám, som schopný to niekde s matematikou dotiahnuť. Bola to jedna z mojich najväčších motivácií. Ale matematika aj sama o sebe motivuje. A čo bolo veľké plus, so Štefanom sme sa časom spriatelili. Stali sme sa kamaráti a navzájom sme sa ťahali aj s ostatnými. Ako som už povedal, je to výnimočný kolektív. Počítanie potom išlo jednoducho ako po masle.“

Predpokladám, že si sa zúčastnil na viacerých matematických olympiádach. Ako si sa na ne pripravoval? „Každá olympiáda pozostáva z viacerých častí. Základom sú domáce kolá, ktoré majú špecifické úlohy. Od nich sa odvíjajú tie ďalšie. Takže hlavnými prípravami bolo počítanie v týchto kolách, prepočítavanie návodných a doplňujúcich úloh. A vo svojom voľnom čase som si opäť pozeral videá na YouTube.“

V čom bol rozdiel pri príprave na krajské a celoslovenské kolo? Mal si trému?
„Principiálne to bolo v podstate to isté. Hlavným rozdielom bolo, že tam mohli dať hocijaké príklady. Nedržali sa teda tých domácich kôl. Takže som si počítal príklady z IMO (International Mathematical Olympiad) a dúfal, že tam niečo z toho bude. Prirodzene som sa ´celoštátka´ trochu obával. Chcel som dopadnúť dobre, záležalo mi na tom. Veď som pre to tak dlho pracoval. Určite tam bol menší stres.“ 

Mal si nejaké problémy pri riešení príkladov? Aké si mal pocity po skončení súťaže?
„No, ak by som nemal problémy, bol by som na IMO. Boli tam jednoducho príklady, na ktoré keď sa pozrieš, nevieš, ako a kde začať. S celoslovenským kolom som spokojný, strieborné pásmo je skvelý výsledok. Mrzí ma, že som sa nedostal do tímu Slovenska, ktorý pôjde na medzinárodnú súťaž. Zavreli sa mi dvere tesne pred nosom. Ale bola to úžasná skúsenosť. Mám odložené zadania a teším sa na to, keď budem mať čas a budem si ich môcť prepočítať.“

 V celoslovenskom finále si sa teda umiestnil v striebornom pásme, čo je obrovský úspech. Gratulujem. Prinieslo ti to do života niečo, za čo si vďačný?
„Určite nové vedomosti z matematiky, to asi nie je prekvapením. Spoznal som úžasných ľudí, s ktorými som v kontakte dodnes. Pravdaže som vďačný za to, že nemusím robiť prijímačky, už som dostal informáciu, že som automaticky prijatý na Univerzitu Komenského v Bratislave. Ale najviac ma tešia skúsenosti a priateľstvá, ktoré som získal počas tejto cesty. Bez tých ľudí by som k matematike taký dobrý vzťah určite nemal.“

Máš už predstavu, kam by si chcel ísť po vysokej škole? Čo by si vlastne chcel robiť?
„Doteraz som nikdy nad tým tak komplexne neuvažoval. Na matematike je nádherné to, že ak si myslíš, že niečo vieš, nie je to pravda. Na všetko je asi päťstotisíc ďalších vecí, ktoré sa môžeš o danej téme dozvedieť. Preto je aj možno ťažké vybrať si. Najlákavejšia alebo najžiadanejšia je teraz teória čísel, ktorá je potrebná pri kybernetickej bezpečnosti. Prvočísla sa používajú pri kódovaní a šifrovaní správ, v kryptografii a podobne. Láka ma predstava byť napríklad učiteľom na vysokej škole. Hlavne preto, že tam by som sa mohol venovať matematike naplno.“

Keďže si už na konci svojej stredoškolskej cesty, môžeš hodnotiť. Ktorá časť matematiky sa ti vryla do srdca najviac? A hneď sa opýtam aj naopak – ktorú nepreferuješ?
„V matematike je veľa krásnych príkladov. Ak by som si mal vybrať niečo najlákavejšie, je to teória čísel a algebra. Sú to naozaj krásne a potrebné disciplíny. Na druhej strane nemusím geometriu, pretože niekedy sa neviem od tých zadaní odraziť a vyriešiť ich. Mojím obľúbencom nie je ani kombinatorika. Je to viac o tej logike, ale niektoré slovné úlohy z kombinatoriky na olympiádach sú náramne pekné.“ 

Moja otázka na záver: je niečo, čo by si rád odporučil, prípadne odkázal aj nám – mladším starogymplákom?
„Určite by som najskôr veľmi rád poďakoval pani učiteľke Šatankovej. Bez nej by som sa nedostal tam, kam som sa dostal. Urobila pre mňa nesmierne veľa. Ani milión ďakujem by nestačilo vyjadriť vďaku, ktorú pociťujem. No a vám mladším: ak máte radi matematiku, nájdite si niekoho, s kým bude počítanie zábavou a budete sa stále smiať. No a hlavne počítajte matematiku, lebo je pekná!!!“

Ďakujeme Marekovi za čas, ktorý s nami strávil. Prajeme mu veľa šťastia v jeho budúcej matematickej ceste. No a verím, že sme vás presvedčili o tom, že matematika vie byť naozaj krásna.

                            Zhovárala sa Zuzana Guzyová (II. C)