Príjemné predpoludnie v našej aule sa začalo prednáškou či skôr besedou o filme a hlavne filmovom strihu. Začali sme vnikať do podstaty filmového strihu. Lektori nám trpezlivo vysvetľovali, na čo vlastne taký strih slúži. Zistili sme, že práve vďaka nemu (strihu) vieme vytvoriť vo filme svet v reálnom živote neexistujúci. 

     Pokračovali sme analýzou ďalších krátkych niekoľkominútových filmov. Hľadali sme v nich chyby v strihu a spoločne navrhovali, ako filmy vylepšiť. Na prvý pohľad to možno vyzerá byť ľahká úloha. Rýchlo sme však zistili, že to až také jednoduché zase nie je. Zdanlivo dokončené a „bezchybné" filmy vôbec neboli také dokonalé, ako sa na prvé pozretie zdalo.

     Lektori nám predstavili aj film vytvorený dnes už nie všade používanou digitálnou formou, ale nakrútený na klasický celuloidový film. Tam sme videli nielen to, čo kamera zachytila. Jeho autorka, Sebastiánova spolužiačka z FAMU, sa v ňom s neuveriteľnou trpezlivosťou „pohrala“ s úpravou napríklad aj nalepovaním rastlín na celuloid, dokresľovaním fixkou na jednotlivé obrázky, čím film dostal úplne iný rozmer. Predstavte si, že jedna sekunda filmu má dvadsaťštyri obrázkov. Film mal okolo šesť minút. To znamená musela takto upraviť 6x60x24 obrázkov. Že veľa? No jasné! Ale aj tom je filmový strih.

     Viete, ako chutí takýto film? Nemyslím, ako ho vnímame. Ale ako naozaj chutí na jazyku. Stačí obliznúť celuloid z jednej aj druhej strany a zistíte, že to nie je to isté. Zaujímavý a nevšedný zážitok...

     Po prednáške sme mali možnosť ukázať odborníkom svoju vlastnú tvorbu a nechať si od nich poradiť. Táto časť sa niesla v duchu motta: „Na chválenie máte starú mamu, my sme vám prišli ukázať chyby“. No a práve vďaka tomu sme dostali možnosť objaviť a vychytať svoje nedostatky a aspoň trošku sa priblížiť ku vysnívanej dokonalosti. 

     Keď sme naše stretnutie končili, vonku sa už stmievalo. Ja osobne som si to však celé užila. Bola to niečo úplne iné, ako to, na čo sme zvyknutí. A pevne verím, že ostatní účastníci odchádzali s rovnakými alebo aspoň veľmi podobnými pocitmi. Viem, že ma to v mojej tvorbe posunulo opäť o trošku ďalej. Vďaka! 

               

Laura Gerényiová (III. B)