Ružomberok a Martin nás zaujali, inšpirovali, naplnili množstvom informácií

     Ako už býva tradíciou počas ústnych maturitných skúšok, aj tento rok sme sa my, žiaci presunuli zo školských lavíc do ulíc miest na rôzne akcie. Nás, tretiakov a septimánov, čakali v rámci poznávacej exkurzie zaujímavé návštevy v Martine s bonusovou zástavkou v Ružomberku.

     Ružomberok je rodným mestom slovenského národného umelca Ľudovíta Fullu. Maliar, grafik, ilustrátor, scénograf a výtvarný pedagóg 20. storočia je považovaný za jedného zo zakladateľov moderného maliarstva a grafiky na Slovensku. Inšpiroval ho najmä slovenský folklór. Galériu špeciálne postavenú na prezentovanie jeho prác sme navštívili, aby sme naživo obdivovali krásu, farebnosť a netradičné modernistické výtvory tohto mimoriadneho zjavu slovenského výtvarného umenia nadväzujúceho na európske výtvarné prúdy.

     Potom sme sa presunuli do kultúrnej kolísky slovenského národa, centra Turca - Martina. Najskôr sme počas rozchodu nazbierali energiu v miestnych reštauráciách či kaviarňach, aby sme neskôr vládali absorbovať množstvo nových a zaujímavých informácií.

     Tak hor´ sa získavať ich!

     Rozdelení na dve skupiny sme najskôr spoznali interiér Matice slovenskej. Potom sme sa prešli po Múzeu slovenskej dediny, aby sme si zvonku i znútra vychutnali tradičné ľudové staviteľstvo, bývanie a spôsob života obyvateľov oblastí severozápadného Slovenska v období druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia.

     Druhá časť našej partie zatiaľ videla martinský Národný cintorín, na ktorom ležia alebo majú svoj pomník významné osobnosti slovenskej histórie. Takisto navštívila miestne Aero múzeum.

     Nuž, bol to netradičný, mimoriadne náročný, ale aj mimoriadne zaujímavý deň. Uchodení a zdravo unavení sme sa už všetci tešili domov...

                                                                                                                                            Debora Neubellerová (III.B)

Deň na detašovanom pracovisku Univerzity Mateja Bela Banská Bystrica v Poprade

     Kým sa naši o rok starší spolužiaci potili pri maturitných skúškach, my, tretiaci, ktorých táto previerka vstupu do sveta dospelých čaká až o rok, sme mohli navštíviť detašované pracovisko banskobystrickej Univerzity Mateja Bela v Poprade. Čakalo nás predpoludnie plné odborných prednášok, stretnutí s učiteľmi popradskej pobočky jednej z najvýznamnejších slovenských vysokých škôl.

     Nuž, neboli to veru ľahké témy, ale zaujali nejedného z nás. Tá prvá mala zaujímavý názov: Udržateľný rast a spoločenská zodpovednosť. Najprv sme debatovali o ekonomickom raste. Pravda je, že krajina, ktorá dosiahla vysoký stupeň ekonomického rozvoja, vyčerpala tradičné zdroje konkurenčnej výhody. Mnohokrát sa stáva, ako sme toho svedkami aj dnes, že na svoj chod si krajina požičia. Tak to funguje aj v našom štáte. Pani prednášajúca nám priblížila túto tému do detailov. Dozvedeli sme sa, že nie všetky podniky fungujú podľa pravidiel. Pojem „spoločenská zodpovednosť podnikov“ označuje dobrovoľné úsilie firiem, ktoré presahuje bežný rámec dodržiavania právnych predpisov. Ide o čoraz intenzívnejšie zapájanie všetkých kľúčových partnerov do každodenných aktivít firiem a inštitúcií.

     Druhou témou bol Príbeh acylpyrínu. Rozobrali sme dejiny tohto lieku, ktorý má doma azda každý v lekárničke, do najmenších detailov. Nemecký chemik Felix Hoffmann (1868 – 1946) zmiešal dve z najznámejších chemických látok – široko používanú kyselinu acetylsalicylovú (aspirín) a derivát morfia (heroín). Obe zlúčeniny sú výsledkom snahy chemikov z konca 19. storočia modifikovať známe alebo tvoriť nové látky s potenciálnym využitím v medicíne. Zlúčenina čoskoro získala svoje svetoznáme meno zložené z písmenka A –acetylácia a spirin – rodové meno kríkov, z ktorých sa kyselina salicylová získavala. Problém nastal, keď si chcel dať Hoffmann tento liek patentovať. Zistil, že rovnakú zlúčeninu už syntetizovali hneď dvaja vedci, ale na rozdiel od neho ju nevedeli stabilizovať. Vedenie Bayeru aj napriek tomu videlo veľký potenciál nového liečiva a získalo naň patent v Spojených štátoch, kde mal aspirín obrovský úspech. Do dnešného dňa zostáva celosvetovo jedným z najpoužívanejších liečiv, čo určite presiahlo očakávania jeho tvorcov.

     Tretia prednáška bola na tému Význam cudzích jazykov v hospodárskej praxi. Ani sme netušili, aký veľký význam má angličtina, nemčina či ruština. V hospodárstve azda až príliš veľký. Práve v oblastiach ekonomiky a marketingu je plynulé ovládanie minimálne dvoch cudzích jazykov nevyhnutné. Nazreli sme do dejín, akými spôsobmi sa jazyk vyvíjal a aké uplatnenie má dnes. Jazyk je vo verejnom styku veľmi dôležitý. Podniky hľadajú práve takých ľudí, ktorým nerobí problém ponúknuť a predať tovar, rokovať o danom probléme alebo stanoviť si podmienky spolupráce vo viacerých svetových jazykoch.

     Poslednou témou bola Moderná marketingová komunikácia. Debatovali sme najmä o reklame. Hlavným cieľom prednášky bolo, ako si zarobiť peniaze a ovplyvniť ľudí pomocou reklamy. Rozobrali sme vplyv a význam reklamy. Keďže nás reklamy ovplyvňujú každý deň na bilbordoch, v televízii či na sociálnych sieťach, táto téma nám nebola cudzia.

     Hlasným potleskom sme prejavili vďaku za strávené doobedie. Vyučujúci z popradskej pobočky Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici nám ukázali, koľko toho ešte nevieme a čo všetko je možné aj na ich pôde študovať.

                                                                                                              Zuzana Budajová (III.B)