Keď pred pár dňami nastupovali na popradskej železničnej stanici do električky smer Starý Smokovec, tváre im ožarovali lúče slnka. Ich cieľom bola pešia túra na známu Zamkovského chatu v nadmorskej výške 1475 m n. m. v ústí Malej Studenej doliny. Chceli si tam pozrieť, ako im funguje čistička odpadových vôd a malá vodná elektráreň.

     Ešte neboli ani v polovici plánovaného výstupu, keď sa Tatry začali haliť do oblačného závoja. Obdivujúc flóru a faunu Vysokých Tatier a debatujúc so spolužiakmi a triednymi učiteľmi si to ani neuvedomili. Test pohybu po turistickom chodníku pokračoval s výbornými výsledkami, pár nevyhnutných selfíčok zlepšoval aj tak výbornú atmosféru.

     Na Hrebienku si urobili nevyhnutnú krátku prestávku na oddych a doplnenie vyprázdnených žalúdkov. Už tam sa vzhľadom na aktuálnu predpoveď počasia rozhodlo o skrátení pôvodne naplánovaného programu. Nebude to Zamkovského, ale Rainerova chata v nadmorskej výške 1301 m n. m. – najstaršia zo všetkých tatranských chát. Z Hrebienka je to po zelenej značke približne polhodinová prechádzka.

     Predpovedanému dažďu sa však aj tak nevyhli. Sprevádzal ich na zostupe z Hrebienka. Bol to pre nich aj zdvihnutý prst do budúcnosti. Ak idete do vysokohorského terénu, musíte počítať aj s náhlou zmenou počasia a pribaliť si vhodné oblečenie.

     Naše nádherné Vysoké Tatry im ukázali svoju strohú krásu. Mimoriadne dôležitá je však osobná skúsenosť. Azda na ňu nezabudnú pri svojej ďalšej návšteve najmenších veľhôr na svete.