„Padol mi kameň zo srdca. Priznám sa, bála som sa. Nie skúšky, ale toho, že môžem niečo nachytať. Mala som v hlave predstavu toho, ako sa momentálna situácia môže vďaka možnej nezodpovednosti malého množstva ľudí veľmi rýchlo zhoršiť. Moje zdravie a zdravie mojich blízkych je pre mňa omnoho dôležitejšie ako maturita. Keď som sa dozvedela o zrušení maturít, potešila som sa. Musím sa priznať, že moja radosť bola aj o inom. Nemusím sa ďalej učiť predmety, ktoré v svojom budúcom štúdiu nevyužijem, ale maturovať by som z nich musela. Opadol zo mňa stres z toho, či si vytiahnem otázku, ktorá mi „sadne". Zároveň som si ale začala uvedomovať, aké následky to bude mať. Vždy na mňa budú pozerať ako na niekoho, kto maturitu „nemá" alebo si ju nezaslúžil. Nikdy si nebudem môcť povedať: „Maturitka bola hračka!" alebo: „Keď som to zvládla ja, zvládneš to aj ty.“ Ale nie je predsa len táto maturita omnoho objektívnejšia ako náhodné vytiahnutie si náhodnej otázky? Nakoľko je to objektívna výpoveď o našich celkových vedomostiach? Ak by sme si spriemerovanú známku nezaslúžili, načo sme potom strávili štyri roky v škole? Mohli sme byť doma, prísť na skúšku, vytiahnuť si náhodnú otázku, zodpovedať ju a tiež by sme dostali ´papier´.“

„Síce som už zmaturoval, ale nie je to ono. Na maturitu som sa celkom tešil a sklamalo ma, že sa nakoniec neuskutoční tak ako obvykle. Je to škoda.“

„Myslím si, že priemer známok počas štvorročného štúdia ako náhrada za maturitu je veľmi objektívne. Predsa sme museli vynaložiť úsilie na to, aby sme mali dané známky. Toho, kto flákal školu, v živote ho to dobehne.“

„Mal som a stále mám z toho veľmi zmiešané pocity. Zdá sa mi, že som premrhal osem rokov života. Prišli sme sem s tým, že budeme maturovať, aby sme mohli ísť na vysoké školy s vedomím, že sme to zvládli. Teraz mám pocit, ako keby to bolo nanič, ako keby sme to dostali zadarmo. Ale takto to predsa v živote nefunguje... „

„Keď som sa dozvedela, že maturity budú zrušené, naozaj som sa potešila. No teraz, s párhodinovým odstupom, môžem povedať, že vo vnútri cítim prázdno. Prázdno, lebo som/sme nedosiahla/-i, nezažila/-i tú dlho očakávanú „skúšku dospelosti“. Je to naozaj správne rozhodnutie? Nebude nás v budúcnosti mrzieť, že sme o to všetko prišli? Nebude nám chýbať ten úžasný pocit, že sme naozaj niečo dosiahli a že sme teda schopní odísť na vysoké školy? Čakajú ma prijímacie skúšky. Dúfam, že aspoň tie sa uskutočnia poriadne, aby som mala aspoň trošku pocit, že som niečo dosiahla na konci štvrtého ročníka.“

„Zrušenie maturít potešilo nejedného študenta. No zároveň nás to ukrátilo o nezabudnuteľný zážitok a predovšetkým o ten pocit dosiahnutia nášho prvého veľkého cieľa a dôležitého kroku v živote. Myslím si však, že kompetentní zvolili v danej situácii tú najlepšiu cestu pre všetkých. Určite nie som jediná, ktorá sa stotožňuje s názorom objektívneho hodnotenia na základe známok z predchádzajúcich rokov. Každý študent si známky, ktoré má na vysvedčení, musel zaslúžiť. Často to znamenalo pre nás aj prebdené noci a obetovanie nášho voľného času. Samozrejme, týka sa to tých žiakov, ktorí mali cieľ a ambície. Tí, ktorým to bolo jedno a na všetko kašľali, boli aj patrične za svoju prácu ohodnotení. Teraz sa im to vráti a nebudú mať maturitné vysvedčenie podľa svojich predstáv, ale bude odrazom ich štvorročného ´snaženia´.“

„Prežívala som obrovskú radosť a padol mi kameň zo srdca. Keď však emócie vyprchali, prišiel akýsi pocit prázdna, akoby som niečo nedokončila. O čom vlastne maturita je? Je to naozaj výsledok toho, čo vieme? Je toto ten bod, keď je človek dospelý a pripravený na život? Mohla som sa otestovať, či naozaj som pripravená na vysokú školu, zároveň by som mala vyskúšaný taký ten stres a tlak. Myslím, že by ma napĺňal pocit, že niečo som v živote dokázala, zvládla som to. Klamala by som, keby som však tvrdila, že nie som teraz spokojná. Každá minca má dve strany. Je veľmi pravdepodobné, že náš ročník bude akýmsi terčom a ľudia budú na nás poukazovať či už závistlivo, alebo prajne. Viem, že celé roky som sa snažila učiť a teda verím, že s prázdnou hlavou nekončím.“

„Ukončenie strednej školy, ktoré sa vyráta ako priemer dosiahnutých výsledkov, hodnotím pozitívne. Práca musela byť vykonávaná konštantne po dobu štyroch rokov a nie iba v tom poslednom (alebo v inom prípade počas akademického týždňa). Viem, v niektorých prípadoch to nemusí úplne zodpovedať skutočnosti a vedomostiam žiaka. Síce som prišla o skúsenosť maturovať tradične, no táto netradičná situácia mi podľa mňa dala ešte viac než 4x40 minút v spoločnosti maturitnej komisie. Áno, nepoznám ten pocit odísť z triedy s pocitom, že mám odmaturované. No aj tak som na seba hrdá za prácu, ktorú som zvládla počas štyroch rokov.“

„Nikdy som si nemyslela, že maturovať nebudem. Zrušenie maturít. V tom momente, ako to vyhlásili,  sa vo mne objavilo mnoho pocitov. No viem s istotou povedať, že väčšinu z nich tvorili pocity smútku, hnevu... Chcela som maturovať, fakt... Pre mňa bola maturita niečím, čo ukončí môj stredoškolský život. Niečím, čo mi ukáže, že “som dospelá”. Maturita mala byť medzníkom v mojom živote, ktorý mi ukáže, či sa viem zodpovedne postaviť pred danú vec. Mala mi ukázať, či celé moje úsilie počas ôsmich rokov stálo za to. Aj vďaka maturite som sa mala naučiť rozvrhnúť si svoj čas na učenie, oddych a aj nejakú tu domácu prácu. Vďaka maturite, by som vedela, ako sa učiť a kedy sa začať učiť, aby som si bola istá, že svoju prvú skúšku na vysokej zvládnem. Mala som potrebu spraviť všetko pre to, aby som zmaturovala na čo najlepšie známky. A moje úsilie už teraz nemá zmysel... Chcela som ešte poslednýkrát zažiť ten stres pri odpovedi na pôde nášho gympla. Poslednýkrát odpovedať pred učiteľmi, ktorí nás učili celým svojím srdcom. Ukázať najmä im, že ich úsilie a snaha naučiť nás nebola márna. Ukázať im, že aj keď to s nami nebolo vždy ružové, malo to nakoniec úspech. Ukázať im, že z nás vyrástli zodpovední mladí ľudia aj vďaka nim. Ale to sa mi už nesplní. Starý gympel ostane navždy v mojom srdci. Ostane tam ako výnimočná škola plná tých najlepších učiteľov a najkrajších zážitkov. Len, bude mi chýbať taká tá čerešnička na torte v podobe našej neuskutočnenej maturity.“

redakcia VeTa eS Gé