Bronz z Bali nie je výsledkom náhody

     Letné prázdniny sú pre nás už len hmlistou spomienkou. Teplé dni už dávno vystriedala jesenná pľušť a o slovo sa neodbytne hlási zima. Štefan Slavkovský si však pred pár dňami spokojne užíval 30-stupňové horúčavy v Indonézii. Práve tam na západnom konci súostrovia Malé Sundy, medzi ostrovmi Jáva na západe a Lombok na východe sa totiž nachádza ostrov Bali – miesto celosvetového finále vedomostnej súťaže IJSO. Jeho cesta za exotickým dobrodružstvom sa začala 1. decembra 2016.

     Bali patrí k celosvetovo obľúbeným dovolenkovým destináciám. Avšak relax a oddych na tomto ostrove boli pre Štefana tentoraz iba druhoradé. „Let na Bali bol náročný, trval okolo dvadsať hodín. Priznám sa, že väčšinu cesty sme prespali. Ale veď aj oddych a dostatočný spánok je typ prípravy na tak náročnú súťaž, aká nás čakala. Mňa a ďalších dvoch úspešných riešiteľov štátneho kola – Michala a Alicu – sprevádzali dvaja slovenskí vedúci,“ začal svoje rozprávanie náš kvartán.

     „Do Denpasaru, hlavného mesta súostrovia, sme dorazili až na druhý deň, v piatok 2. decembra. Ubytovali sme sa v štvorhviezdičkovom hoteli. Ihneď nám boli odobrané mobilné telefóny, čo nikto z nás nečakal. Ani nasledujúce súťažné dni som k telefónu prístup nemal. Bolo to preto, lebo naši vedúci nám museli prekladať zadania testov z angličtiny do národného jazyka, a tak sme s nimi nemohli nadviazať žiaden kontakt, aby nedošlo k podvodu. Starala sa o nás naša sprievodkyňa, domorodkyňa, s ktorou sme sa dorozumievali po anglicky,“ pokračoval Števo v líčení svojho príbehu.

     Súťaž IJSO sa skladá z troch častí, je rozložená na tri dni. Jednotlivé stanovištia zahŕňali úlohy z fyziky, chémie a biológie. Po slávnostnom otváracom ceremoniáli súťažiacich čakala prvá časť súťaže. V nedeľu 4. decembra absolvovali trojhodinový test. Súťažiaci v ňom mohli získať 30 bodov.
     „Osobne mám pocit, že som práve túto časť zbabral. Trochu ma to štve, pretože práve táto strata ma nakoniec delila od striebornej medaily,“ sebakriticky priznal náš „vševedko“.

      Po jednodňovom vydýchnutí prišla 6. decembra na rad teoretická skúška. Takže kým my na Slovensku sme si užívali príchod Mikuláša, súťažiaci na Bali opäť v trojhodinovom maratóne odpovedali na otázky z každého zo spomínaných troch predmetov. V tejto časti sa už Štefanovi darilo. Bol z  trojice slovenských súťažiacich najlepší. „Samozrejme, tešil som sa. A nemyslite si, že nás v tento deň Mikuláš obišiel. Sladkými maličkosťami nás obdarili naši vedúci, veru sme neboli o nič ukrátení,“ s úsmevom sa vrátil k netradičnej oslave pre nás zimného sviatku.

     Záverečnou súťažou bola experimentálna časť. Uskutočnila sa 8. decembra a trvala štyri hodiny. Tu už išlo nielen o individuálne vedomosti, ale dôležitá bola najmä tímová spolupráca celej trojice. Naši reprezentanti v nej získali 33 bodov z možných 40.  
     „Experiment zahŕňal všetky tri spomínané predmety. Ja som ´vyfasoval´ chémiu, aj keď najlepšie sa cítim v oblasti fyziky. Tú si však zobral Michal, biológia ostala Alici,“ vysvetľoval Štefan.  
     Ich úlohou bola destilácia vonných olejov cez dean-starkov prístroj. Pri pokuse mali síce ťažkosti, ale nebolo to nič čo by „dobrá parta“ nadaných slovenských žiakov nevyriešila. Pri hodnotení sa dôsledne prihliadalo na maličkosti, ale konečný počet bodov ovplyvnil viac výsledok ako postup.

     Pobyt na Bali však nebol len o súťažení. Našim reprezentantom vypĺňali voľné chvíle medzi jednotlivými súťažnými dňami výlety po ostrove. „Boli sme na pláži, kúpali sme sa v mori, spoznávali miestu kultúru, zvyky, tradície, ich typické jedlo, tanec, hudbu...“ rozžiarili sa Števovi oči pri spomienke na tieto príjemné chvíle.

     Na súťaži sa zúčastnilo 276 žiakov a študentov prakticky zo všetkých kontinentov sveta. Po meste sa dopravovali desiatimi autobusmi, vždy ich sprevádzala policajná eskorta.

     „Na Bali je obrovské množstvo chrámov. Žijú tam prevažne moslimovia a domáci obyvatelia nie sú zvyknutí na výstredné oblečenie. Ak idete do chrámu, je potrebné si so sebou vziať dlhé nohavice a odhalené ramená by tiež znamenali porušenie miestnych zvyklostí,“ vysvetľoval.

     Štefan mal možnosť nazrieť aj do školských lavíc indonézskych žiakov. „Som presvedčený, že mnoho z nás by sa s tamojšími deťmi nechcelo meniť. Predstavte si, že do školy chodia šesťkrát do týždňa.“

     Keď už bolo po všetkej „hrôze“, mali 9. decembra jednotlivé štáty možnosť prezentovať kultúru svojho národa. A veru ani Slovensko neostalo bokom. Števov kamarát Michal zaspieval pieseň Na Kráľovej holi.

     Konečné výsledky sa súťažiaci dozvedeli až 10. decembra na slávnostnom záverečnom ceremoniáli. Najlepších desať percent súťažiacich získalo zlato, ďalších dvadsať striebro a tridsiatim percentám pripadol bronz. „Trému a úzkosť som počas súťaže nepociťoval, ale po celej súťaží na záverečnej ceremónií a pri  odovzdávaní ocenení to veru na mňa prišlo,“ priznáva Štefan. „To napätie, či som sa vôbec umiestnil, som cítil až v kostiach. Našťastie všetko dopadlo výborne, a to nielen pre mňa, ale aj pre mojich spolubojovníkov zo Slovenska.“

     Na záverečnom ceremoniáli sa zúčastnil aj veľvyslanec Slovenska v Indonézii pán Michal Slivovič, ktorý slovenských reprezentantov na záver pozval „na kávu“.

     No a potom už prišli prípravy na návrat do Európy, na Slovensko. „Už som sa aj tešil. Najmä na dobré slovenské jedlo. Indonézska kuchyňa veru nie je nič moc, výrazne sa líši od našej. Základom balijskej kuchyne je ryža. Používajú množstvo rôznych korenín, obľúbené sú najmä chilli papričky. V chuti dominuje kokos. Tradičná pochúťka Balijčanov mi však chutila,“ uzavrel náš kvartán Štefan Slavkovský.

     Jeho nesporný úspech nie je náhodný a neprišiel len tak sám od seba. Je za ním dlhoročná práca. Patrí  naozaj k všestranne nadaným žiakom. Pred príchodom na našu školu získaval úspechy aj v športe, konkrétne v hokeji. Aby sa však mohol naplno venovať vede, musel sa hokeja vzdať. Nebolo to preňho ľahké, ale ako sám povedal, toto rozhodnutie neľutuje.

     Za jeho úspechmi sa skrýva aj ochota našich učiteľov pomôcť a rozvíjať jeho talent a taktiež podpora od jeho rodičov. Štefan prezradil, že oslavy úspechu z Bali ešte len prídu.

     Priznajte, závidíte mu? Tak v kútiku duše určite. Určite väčšina v dobrom. Bronz na medzinárodnej súťaži. „Dovolenku“ na Bali. Možnosť v necelých pätnástich rokoch navštíviť krajinu, ktorú vy azda nenavštívite za celý život. Nuž, je toho naozaj dosť. Každý z nás to však má vo svojich rukách. Skúste si vypracovať online testy IJSO a možno aj vy o rok pocestujete za získaním úspechov a skúseností.

     A Štefanov záverečný odkaz? „Po návšteve Bali si viac uvedomujem kultúrnu rôznorodosť všetkých krajín. Prežil som skvelých pár dní. Overil som si svoje vedomosti nielen zo spomínaných predmetov, ale aj schopnosti v angličtine. Celá súťaž na mňa urobila veľmi dobrý dojem. Stretol som sa s príjemnými ľuďmi v príjemnom prostredí.“

     Tak teda držíme palce na ceste za ďalšími úspechmi!

                                                                                                                    Debora Neubellerová (III.B)