Tí, ktorí knihu čítali, v nej ocenili priblíženie života v bývalej socialistickej spoločnosti, ale aj ukážky rôznych kultúr, mnoho až neuveriteľných dobrodružstiev hlavného hrdinu. Príbeh sa odohráva pred tridsiatimi rokmi, ale pri čítaní sme si uvedomili, že tá doba je nám, súčasným -násťročným už veľmi vzdialená a mnohé veci z príbehu ani nechápeme. Azda práve preto niektorí knihu ani nedočítali alebo z nej mali zmiešané pocity.

     Pre nás je dnes cestovanie po svete už úplne bežné, a tak nám bolo ťažké vžiť sa do situácie a pocitov rozprávača, ktorý sa koncom 80. rokov minulého storočia, prakticky na konci éry komunizmu u nás, definitívne rozhodne pre emigráciu. Musí sa odlúčiť od svojej rodiny a spretrhať všetky domáce väzby, aby mohol emigrovať na Západ. Dnes už niečo také, našťastie, nepoznáme, pretože cestovanie je pre nás bežné. Kniha je preto bližšia pre trochu skôr narodených čitateľov, ktorí ešte zažili obdobie „necestovania“. Možno sa s príbehom viac stotožnia, lepšie ho pochopia, viac mu rozumejú.

     Väčšina z nás sa ešte so skutočným spisovateľom nestretla, preto boli očakávania vysoké. V prvom rade nás prekvapilo, koľkým oblastiam sa Maroš Hečko venuje – je spisovateľ, scenárista, producent aj hudobník. Jeho rozprávanie bolo pútavé, aj poučné. Upozornil nás na dôležitosť poznania národnej histórie aj kultúry a tiež budovania si vlastnej identity.

     Nie, v názoroch na knihu Maroša Hečka Ďalej na západ sa dá ísť len na východ sme sa nezhodli. Ale však tak to má byť. Umenie predsa nemá vyvolávať rovnaké pocity. Napriek našim odlišným dojmom sme si ale besedu s autorom úprimne užili. Obohatila nás predovšetkým o nový pohľad na minulý režim v bývalom Česko-Slovensku.

Karolína Rusnačková, Viktória Smreková, Natália Demčáková (sexta)