Desiati žiaci našej školy čítali päť titulov kníh nominovaných Anasoft literou. Mali sme vybrať tú najlepšiu. Každá z kníh bola iná. Jedna rozprávala o ženách, ďalšia nám vykreslila strašidelne príbehy, previedla nás Európou a komunizmom. Čítali sme aj rodinný román napísaný z pohľadov viacerých postáv alebo poviedky s dávkou nezvyčajného humoru. Knihy sme čítali už od začiatku školského roka. Každý piatok sme sa stretávali v školskej knižnici a vymieňali si názory, diskutovali sme o prečítanom. V novembri sme mali besedu s jedným z autorov – s Marošom Hečkom. Po prečítaní všetkých piatich titulov sme v škole hlasovali za tú naj... knihu. U nás v škole dostala najviac hlasov kniha Tisícročná žena od autorky Ľuby Lesnej.

     Hneď prvý decembrový deň sme cestovali s pani učiteľkou Miroslavou Nitschovou do Bratislavy. Na celoslovenskom stretnutí študentských hodnotiteľov bolo mojou úlohou obhájiť knihu, ktorá vyhrala u nás, ale aj zamyslieť sa nad tým, ktorá z ponúkaných kníh by bola pre mladých čitateľov najatraktívnejšia. 

     V debate devätnástich študentov z rôznych slovenských gymnázií zazneli hlavne názvy kníh Ruzká klazika, Muž z jamy a deti z lásky a Tisícročná žena. Po skoro dvojhodinovej diskusii a argumentácii sme sa zhodli na Ruzkej klazike. Prečo?

     Ruzká klazika od Daniela Majlinga je zbierka poviedok určená na oddych. Po prvej prečítanej poviedke môže čitateľa odradiť, ale ten po hlbšom zamyslení jednoducho príde na to, že autor sa zamýšľa nad každodenným životom a otvorene kritizuje povrchnosť a iné negatívne ľudské vlastnosti. Je pritom plná sarkastického humoru. 

     Na stretnutí hodnotiteľov v Bratislave sa uskutočnila aj tzv. autoriáda. Mohli sme sa stretnúť so súčasnými slovenskými spisovateľmi. Slávnostný galavečer patril všetkým nominovaným. Stretli sme sa s autormi Marošom Hečkom, Richardom Pupalom a Danielom Majlingom. Večerom nás sprevádzal Jakub Lužina a zaspieval Bono. Okrem spisovateľov a gymnazistov z iných škôl som mala možnosť spoznať mnohých príjemných ľudí z Literárneho informačného centra v Bratislave, ktoré celú súťaž organizovalo – Miroslavu Valovú, ktorej hlas môžete poznať z literárnych relácií rádia Devín, alebo mladú spisovateľku Soňu Urikovú, autorku poviedok Živé ploty.

     Projekt René je veľmi náučný. Obohatili sme sami seba o množstvo zaujímavých informácií, pripravili sme si príjemné chvíle s najsúčasnejšou slovenskou tvorbou a v našej školskej knižnici pribudlo pätnásť nových umelecky hodnotných kníh. Určite sa na tomto projekte zúčastníme aj budúci rok a rozšírime si našu čitateľskú zbierku viacerými titulmi. A aby sme aj vás inšpirovali k prečítaniu našich nových knižničných prírastkov, pridávame niekoľko našich recenzií.

Katka Závacká (kvinta)

Ľuba Lesná: Tisícročná žena

     Už názov knihy je vybratý veľmi trefne, čo-to nám napovedá o samotnom obsahu. Tisícročná žena je súborom príbehov štyroch silných žien, ktoré žili naprieč vekmi – hudobníčka Alma Rosé, grófka Báthoryová, kráľovná Klytaimnéstra a dcéra antikvariátnika Lýdia Piovarcsyová-Steinerová. Tvoria spolu vlastne jednu tisícročnú ženu. Každý príbeh je jedinečný, no spoločným prvkom je vytrvalý boj proti nespravodlivosti. Autorka vyzdvihuje ženskú statočnosť , silu a odhodlanosť, no treba spomenúť, že to určite nepôsobilo ako preexponovaný nútený feministický text. 

     Kniha na mňa zapôsobila už po prvých stránkach. Prvý príbeh, situovaný do obdobia druhej svetovej vojny – doby koncentračných táborov a veľkého utrpenia, vo mne rezonoval ešte dlho po prečítaní. Autorkin spôsob písania čitateľa vtiahne do deja, takže je nútený s hrdinkou všetko prežívať. Na druhej strane, pri čítaní druhej novely – Báthoryčky – som zostala značne zaskočená a zmätená. Čachtická pani je považovaná za najväčšiu masovú vrahyňu v slovensko-maďarských dejinách, no v knihe je vykreslená ako nevinná a neprávom odsúdená grófka, ako žena bojujúca proti svojej falošnej povesti a za svoju lásku. Posledný príbeh Lýdie Steinerovej ma opäť nadchol, tvoril perfektnú bodku celej knihy. Aj keď si myslím, že by mohol byť trocha jasnejšie orámovaný, keďže sa časom stráca povedomie, že hlavná postava iba sníva, takže na konci čitateľ zostáva mierne zaskočený a v rozpakoch.

     Celkovo knihu hodnotím pozitívne. Musím priznať, že som od nej nečakala veľa, takže som po prečítaní zostala príjemne prekvapená.

Karolína Rusnačková (sexta)

Vanda Rozenbergová: Muž z jamy a deti z lásky

     Kniha rozpráva melancholický príbeh rodiny, ktorá stratila mamku. O synovi, ktorý sa pasuje za otca rodiny; o dcére, ktorá sa stáva stalkerkou-filozofkou; o synovi, ktorý vníma smútok celou dušou, a snaží sa mu vyhnúť; o otcovi, ktorý sa stane tankistom, hoci mu chýbajú prsty na ruke; o babke, ktorá nedokáže nahradiť vrúcnu matku.

     Polovicu knihy tvoria opisy postáv, ich minulosť, záujmy, všetko z pohľadu každej z postáv, nie v chronologickom poradí. Táto časť knihy je pomalá a trúchlivá, pripomína pomalú hru na rozladené husle.

     Potom prichádza výlet do Fínska. Tento posledný úsek príbehu je živý, zaujímavý, pútavejší. Krásny zmenami správania postáv, myšlienkami. Je to impulz svetla do tmy. Hrdinovia sa zomknú, vytvoria rodinku, ktorá napriek smútku je naozaj schopná lásky a jednoty, napriek individualite každej z postáv.

     Autorka píše zvláštne, akoby flegmaticky. Píše príbeh, svoju melódiu hrá, ako sa jej len chce. Vytvorila päť krásnych indivíduí, ktorých pohľady sa striedali. Napriek tomu, že väčšia časť knihy sa mi čítala ťažšie, ostala som očarená poslednou časťou. Myšlienky autorky sa črtali počas celého deja. Nad týmto dielom sa treba zamyslieť, melancholickosť a polárna žiara na chladnom severe sú v symbióze, zároveň sú kontrastmi – oddeľujú nehybnú časť od tej dynamickejšej.

Natália Demčáková (sexta)

Daniel Majling: Ruzká klazika

     Zo všetkých kníh, ktoré som čítala, sa mi najviac páčila zbierka skvelých poviedok Ruzká klazika. Každý príbeh som čítala s veľkou chuťou a nevedela som sa dočkať nasledujúceho. Myšlienky o živote neviditeľné na prvý pohľad, doplnené ostrou iróniou až sarkazmom autora, ma nielen pobavili, ale aj donútili rozmýšľať. Nakoniec to celé dávalo hlboký zmysel.

     Najviac sa mi páčila poviedka o Stepanovi Trofimovičovi, ktorý bol zavretý v cele bez možnosti použiť toaletu. Tento príbeh poukázal na to, čo všetko je človek schopný urobiť, keď chce a má odhodlanie. Ukazuje, akí sú ľudia vynaliezaví, ale aj ako sa celý život trápia nad vecami, ktoré nemajú zmysel.

     Kniha ponúka množstvo životných právd, nad ktorými sa dá stále rozmýšľať.

Karin Koščáková (I.B)

Richard Pupala: Čierny zošit 

     Čierny zošit Romana Pupalu obsahuje strašidelne príbehy so sociálnym podtónom. Zanechávajú zimomriavky na chrbte, ale sú zaujímavo spracované. 

     Prvá poviedka je o žene z detského domova s dieťaťom a agresívnym manželom. Poukazuje na časté psychické problémy ľudí. Končí sa nečakane. Ako každý z príbehov. 

     Mňa osobne najviac zaujala posledná poviedka – Zrkadlo. Dokázala som sa vcítiť do prostredia, v ktorom sa príbeh odohrával. Malé horské dediny alebo lazy skrývajú samy o sebe veľa tajomstiev. Poviedka pôsobila veľmi realisticky, donútila ma zamyslieť sa, či to naozaj nemôže byť skutočné. Odporúčam! 

Katka Závacká (kvinta)