Prečo si sa rozhodol zúčastniť sa na SOČ-ke a prečo si si vybral práve túto sféru?

Adam Kačmarák (A. K.): „Bola to jedna z príležitostí, ktoré som si nemohol nechať ujsť. Práca mi nielen zaplní klasifikačný jednotkami a prinesie aj nejaký ten diplom, ale vďaka nej získam užitočné poznatky a výhody pri ďalšom štúdiu na vysokej škole. Chémia a potravinárstvo – to bola sféra, ktorú som si vybral. Snažil som sa upraviť živicu zo smreka a vytvoriť z nej žuvačku, ktorá by nielen viac chutila ako čistá živica, ale mala aj niekoľko zdraviu prospešných vlastností. Pre mňa trochu nečakane to na porotu zapôsobilo a zvíťazil som.“

Stano Koreň (S. K.): „SOČ-ku som začal písať na podnet pána učiteľa Rastislava Šablu. Na seminári z biológie sa vyžaduje seminárna práca, ktorá sa svojím obsahom a požiadavkami veľmi podobá na práce SOČ. No už od začiatku som vedel, že to pre mňa nebude len školskou povinnosťou, ale niečím, čo budem robiť s nadšením a čo mi prinesie poznanie. Témou mojej práce bol ichtyologický prieskum Bieleho Váhu. Vyrastám v tomto prostredí, zaujímam sa o ryby, ich život. No a záujem o životné prostredie by mal mať každý, nie? Preto som sa zapojil práve do odboru Životné prostredie, geografia, geológia a na krajskom kole som skončil prvý.“

Ako dlho ti trvalo vytvoriť celú prácu aj s výskumom?

A. K.: „Dokopy to trvalo asi mesiac. Väčšina samotného výskumu spolu s písaním práce by sa však pravdepodobne dokázala vmestiť do jedného týždňa.“

S. K.: „Ak berieme do úvahy celý proces aj s vybavovaním povolenia na výskum, ktorý mi po dohode umožnili vykonať Štátne lesy TANAP-u, tak dostať prácu do podoby, v akej je teraz, mi trvalo približne päť mesiacov.“

Čo ti táto skúsenosť dala?

A. K.: „Zopár prebdených nocí, nejaký ten mozoľ alebo dva, ale hlavne množstvo skúseností a zážitkov, na ktoré len ťažko zabudnem.“

S. K.: „V prvom rade poznanie. Môj výskum bol v podstate prvým výskumom rieky Biely Váh. Ďalšou obohacujúcou skúsenosťou bola určite obhajoba mojej práce pred odborníkmi v danej oblasti. A celý proces, či už išlo o vybavovanie povolenia na výskum, získavanie materiálov, samotný terénny prieskum či štatistické zhodnocovanie výsledkov, každá minúta času investovaného do tejto práce sa vyplatila. Som presvedčený, že mi to pomôže v ďalšom štúdiu.“

Narazil si počas práce na nejaký problém, ktorý sa ti zdal neriešiteľný a chcel si to vzdať?

A. K.: „Keď som sa snažil ochutiť svoje žuvačky, naplnili sa moje najväčšie obavy. Látky, ktorými som ich obohacoval, som vlastnoručne extrahoval a množstvo, aké som získal, nebolo postačujúce na výraznú zmenu chuti. Našťastie to aspoň stačilo na zlepšenie ich zdraviu prospešných vlastností, čo bolo pre mňa omnoho podstatnejšie.“

S. K.: „Najhoršie chvíle som prežíval práve pri vybavovaní povolenia na výskum, pretože nič nebolo isté. Navyše mi hrozilo, že všetky povolenia bude musieť schváliť Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Veľmi dobre vieme, že kým by mi ministerstvo výskum schválilo, bolo by už neskoro s niečím takým vôbec začínať, pretože procesy schvaľovania povolení na výskumy sú pomerne zdĺhavé.“

Ako prebiehala finálna prezentácia počas korona karantény? Cítil si stres z prezentovania pred neznámymi ľuďmi?

A. K.: „Prekvapivo pokojne, bez väčších ťažkostí. Stres už k takémuto čomusi patrí a ani ja som mu tak celkom neušiel. Milá porota a príjemná atmosféra sa však postarali o to, že u mňa dlho nevydržal a rýchlo ma opustil.“

S. K.: „Prezentácia krajského kola súťaže SOČ prebiehala prostredníctvom aplikácie Microsoft Teams, ktorú všetci dôverne poznáme. Z tohto pohľadu som bol nadšený z toho, že budem prezentovať pomocou aplikácie, s ktorou už vyše roka pracujem. Nejaký stres tam určite bol, ale to, že som to musel prezentovať pred neznámymi ľuďmi, mi problém nerobilo. Viac som sa sústredil na to, čo chcem povedať, a nie na to, komu to hovorím. Stres, ktorý som prežíval, pochádzal skôr z toho, aby som počas piatich minút nepokazil to, o čo som sa snažil štyri mesiace.“

Myslíš si, že by si mal vyskúšať napísať SOČ-ku každý žiak? Ak áno, prečo?

A. K.: „Možno nie celkom každý. Na jednej strane je to skvelý zážitok, ktorý človeku prinesie množstvo nových a užitočných skúseností i vedomostí, ale na to, aby z toho študent vyťažil čo najviac, musí sa ju rozhodnúť urobiť sám, z vlastnej iniciatívy, nie z donútenia. Ak človeka niečo takéto nenapĺňa a jeho záľuby sú niekde inde, písanie SOČ-ky alebo podobnej odbornej práce mu asi prinesie viac škody ako úžitku.“

S. K.: „Myslím si, že by to mal vyskúšať každý. Sám na sebe vidím, o koľko odborných skúseností ma to obohatilo. Keď už nič iné, tak minimálne v budúcnosti pri písaní diplomovej práce dokážu tieto skúsenosti pomôcť.“

Ak by si mal ešte raz šancu zúčastniť sa na podobnej súťaži, išiel by si do toho znova? Ostal by si pri sfére, ktorú si si vybral tento rok, alebo by si sa vydal iným smerom?

A. K.: „Jednoznačn áno! Tento rok sa mi síce podarilo umiestniť sa v oblasti potravinárstva, ale rád skúšam nové veci. Už od začiatku ma veľmi lákali odbory spojené s biológiou. Ak by sa mi ešte naskytla takáto príležitosť, vydal by som sa asi niektorým z týchto smerov.”

S. K.: „Určite by som do toho šiel znova a s veľkou pravdepodobnosťou by som ostal pri mne najbližšej biológii. Zaujíma ma však aj veľa ďalších smerov, napríklad fyzika či geografia.”

Obom chlapcom veľmi pekne ďakujeme za rozhovor. Veríme, že zažiaria aj v celoslovenskom kole. Držíme palce!

Zhovárala sa Viktória Kostolníková (III. B)