Deň prvý

 

Vyliezam z teplej postele s úsmevom na tvári. Nebudem klamať, nebol tam hneď po prebudení. Skoré ranné vstávanie nikto nemá rád. Hlavne keď vonku je ešte aj slnko zakryté pod perinou. Už včera večer som si zbalila všetky veci – športové oblečenie, pyžamo a jedlo. Čaká nás obľúbený KOŽaZ – kurz ochrany života a zdravia. Čakajú nás tri dni v Červenom Kláštore. A dve noci! Rýchlo sa prichystám a ponáhľam sa ku škole, kde máme zraz...

      Všetci už stoja na futbalovom ihrisku. Dva autobusy prichádzajú, my nasadáme. Tí unavení hneď zaspávajú. Tí úplne vzadu sa starajú o hudbu. A tí, čo sedia pri okne, si užívajú výhľad. Jesenné počasie je v plnom prúde. Slnečné lúče sa predierajú pomedzi tvrdohlavé oblaky a farebné listy sa pretekajú v studenom vetre.

     Dorazili sme do cieľa! Penzión Pltník bude naším dočasným domovom. Bežíme sa do izieb prezliecť a prezuť sa, pretože ideme na túru. Nasledujeme učiteľov. Vraveli, že nás čaká päť hodín šliapania.

     Cesta sa začína veľmi zľahka. Najprv po asfaltke, potom cez most ponad rieku Dunajec, ktorá rozdeľuje krajinu na slovenskú a poľskú časť. Úzky chodníček v poľskej dedinke nás priviedol až na poľnú cestu a tá k lesu, kde sa všetka zábava končí. Strmý a šmykľavý terén je pre nás výzvou. Po takmer hodine sme už trochu unavení, no nevzdávame sa. Snažíme sa spríjemniť si cestu rôznymi úsmevnými príbehmi.

     Konečne sme hore, na samom vrchole Troch korún. Stálo to za to? Určite áno! Ten výhľad je krajší ako v hociktorom prírodovednom dokumente. Všade, kde sa pozriem, sú lesy. Listnaté či ihličnaté. Pomedzi ne rieka, ponad ne mohutné oblaky. Je nádherné vidieť svet z vtáčej perspektívy. Človek zabudne na všetky problémy, pretože si uvedomí, aké malé a nezmyselné sú oproti tomu všetkému okolo nás. Preto nikdy nezabúdajme, že jeden z najlepších spôsobov, ako si vyčistiť hlavu a aspoň nachvíľu zabudnúť na svoje starosti, je ísť do prírody a vnímať ten pokoj všade okolo seba.

     Poriadne sme vyhladli. Po návrate nás ani netreba volať na obed. Dopĺňame energiu, lebo po obede nás až do večera čakajú športové aktivity. Každý si nájde niečo svoje. Volejbal, futbal, basketbal... alebo tí unavenejší hrajú karty.

     Po večeri máme prednášku horského záchranára z Pieninského národného parku. Dozvedeli sme sa, ako sa bezpečne vystrojiť na túru, čo robiť v prípade, ak sa stratíme, a ako pomôcť niekomu, kto sa zranil.

     Je večer. Ten program nás zmoril. Sme unavení. S radosťou padáme do postelí. Zajtra nás čaká ďalší deň...

 

Deň druhý

 

     Budíme sa do zahmleného studeného počasia. Čakajú nás raňajky a po nich ďalší výlet. Na dnes máme naplánovaný splav Dunajca. Učitelia nás rozdelia do dvoch skupín – prvá ide teraz a druhá až poobede. Balíme si veľa jedla a náhradné oblečenie. Čaká nás veľké dobrodružstvo.

     Hmla sa stratila a usmievajú sa na nás teplé slnečné lúče. Čakajú tu štyria inštruktori. Navliekame si plavecké vesty a veríme, že ich nebudeme potrebovať. Dostávame rýchlokurz, ako správne pádlovať. Vôbec to nie je náročné. Vraj stačí, keď budeme zaberať všetci naraz. Nasadáme do raftov a čľup do vody.

     Včera sme boli vtákmi, dnes sme rybami. Unášaní prúdom rieky si užívame zvuky prírody. Jemný žblnkot vĺn, kvákajúce kačky a šum stromov popri rieke, ktoré si pomaly už vyzliekajú farebnú nádheru listov. Tento pokojný moment si neužívame pridlho. Predbieha nás totiž iný raft. No my sa nedáme! Tí vpredu nášho plavidla udávajú rýchlosť. Spolu v jednom rytme pádlujeme ako o život. Sústreďujeme sa len na to, aby sme boli prví. V doteraz tichej, ničím nerušenej krajine počuť iba hlasné : „Raz – dva, raz – dva!“. Už-už ich dobiehame, keď vtom prichádza neférový útok súperov! Nepádlujú, ale špliechajú na nás ľadovo studenú vodu. Bŕŕŕŕ! Začína sa boj! Pridávajú sa ďalší. Dokonca ani naši inštruktori neváhajú a pomáhajú nám. Ťažko povedať, kto vyhral. Všetci sme mokrí od hlavy až po päty. Ale berieme to so smiechom.

     Ale teraz rýchlo prezliecť do suchého. Naspäť do Červeného Kláštora ideme na bicykloch. Tak teda hurá na cestu! Pred sebou máme desať kilometrov. Tí kondične lepší stíhajú aj obdivovať krásy zamagurskej prírody. Jazda po lesnom chodníku nakoniec trvala kratšie, ako sme čakali. Možno to spôsobil hlad... Doslova letíme na obed. Po ňom nasleduje čas na oddych.

     Večer trávime v altánku s kozubom. Učitelia majú na starosti rozloženie ohňa, my si pripravujeme tanečný priestor. O chvíľu sa už všetci spolu bavíme. Je to krásny moment. Každý s každým tancuje a zabáva sa.

     Rovnako ako včera, aj dnes si líhame do postele úplne bez energie. Ale s množstvom nových zážitkov!

 

Deň tretí

 

     Je koniec. Dnes, žiaľ, už cestujeme domov. Predtým však ešte ideme do múzea. V upršanom počasí kráčame do kláštora s červenou strechou, po ktorom je obec Červený Kláštor pomenovaná. Pani sprievodkyňa nám vysvetľuje, ako kedysi žili kartuziánski mnísi. Viedli neobyčajný život, ktorý by nie každý z nás dokázal zniesť. Máme možnosť vidieť aj záhrady v areáli. Aj dnes tam pestujú kvety a rôzne bylinky ako v minulosti.

     Legendou kláštora je mních Cyprián. Preslávil sa krídlami, ktoré si sám vyrobil. Vraj vďaka nim preletel z vrcholu Troch korún až nad končiare Tatier.

     Cesta domov sa zdá nekonečná. Po oknách autobusu tečú kvapky dažďa Rovnako uplakané sú aj naše duše. Tie krásne tri dni totiž ubehli ako voda. No mali sme sa skutočne, vlastne až neskutočne výborne. Ba ešte lepšie! Na tento výlet budeme určite všetci spomínať ešte dlho.

Soňa Semančíková (septima)