Barbora Hrínová je autorkou zbierky poviedok Jednorožce. Pred necelým mesiacom si za túto útlu knižočku prebrala cenu ANASOFTLITERA od odborníkov. To ale zatiaľ ešte neznamená, že si získala aj naše študentské srdce ceny René.

     Pôsobí ako scenáristka, pedagogička a prozaička. Barbora Hrínová sa javí ako tichá žena so zamestnanou mysľou, v ktorej sa stále niečo deje. V besede s ňou sme sa nedozvedeli až toľko o jej víťaznej knihe ako skôr o jej scenáristickej tvorbe. Podieľala sa napríklad na tvorbe televíznych seriálov Divoké kone či Oteckovia.

     Poďme však predsa len k tej knižke. Poviedky v zbierke Jednorožce sú príbehmi rôznych ľudí v rôznych prostrediach. Či sme sa ocitli v starom byte v Bratislave, v Tbilisi alebo v psychiatrickej liečebni, dozvedeli sme sa viac o „masovom čude“, o niečom novom, výnimočnom, inom, čo nie je pre nás bežné. Každá poviedka bola iná, špecifická a jedinečná.

     Mňa najviac zaujala veta z poviedky Chémia, ktorá pekne vystihuje posolstvo toho „čuda“, čo nám Jednorožce dávajú: „Keď sa Bonymu pred očami mihotali dúhové zástavy, pestrofarebné účesy a silné gestá LGBTI komunity, prepadol ho pocit nespravodlivosti. Za neho kto bude manifestovať? Za škaredého muža s bipolárnou poruchou?“

     Barbora Hrínová nám ale čosi prezradila o obálke knihy. Je na nej modrý jednorožec nakreslený neznámym dieťaťom. Kriedový obrázok na chodníku vraj našla počas prechádzky. Odfotila ho a zapáčil sa jej tak veľmi, že ho dala na obálku knihy. S autorom alebo autorkou tohto výtvoru by sa veľmi chcela stretnúť, no zatiaľ sa jej nikto neozval. Ktovie? Možno nejaké dieťa zbadá v kníhkupectve svojho jednorožca z chodníka...

     Chceš aj ty besedovať so spisovateľmi? Môžeš! Je to veľmi jednoduché. Prihlás sa cez EduPage alebo osobne u pani učiteľky Miroslavy Nitschovej v kabinete SJL (č. 113). Od nej dostaneš link na ktorékoľvek online stretnutie.

           

Katarína Závacká (oktáva)