Slovenčina ani triednická hodina ešte nikdy neboli také dobré! V školskej knižnici síce nie je toľko miesta ako v našej triede, ale napchali sme sa tam nielen my, primáni, ale spolu s nami aj dvadsať stoličiek a traja dospelí.

     V knižnici nás privítali dvaja neznámi ľudia. Predstavili sa nám ako Juraj Skala a Silvia Kováčová. Po zoznámení s nimi už naša trieda znova hučala ako včely v úli. Dobre, nie až tak ako inokedy, ale hluk to bol i tak poriadny. Na chvíľu sme opäť stíchli až pri zoznamovaní. Mali sme sa predstaviť a vymyslieť, ktorú knihu by sme si zobrali na opustený ostrov. Myslím, že zvíťazila Biblia a Harry Potter. Čomu by ste dali prednosť vy?

     A potom nasledoval Silviin zábavný kvíz. Napríklad:

     Viete, koľko vydavateľstiev odmietlo J. K. Rowlingovú s rukopisom Harryho Pottera? Nebudete veriť, ale presne dvanásť!

     Čo dal spisovateľ Terry Pratchett spraviť so svojím počítačom po svojej smrti? Jeho priateľ ho postavil do stredu ulice a nechal prejsť parným valcom.

     Koľko detských kníh sa vydá ročne na Slovensku? Ak ste tipovali 500, mali ste pravdu. Pohybuje sa to okolo tohto čísla.

     Každý z víťazného tímu knihomoľov získal knižnú poukážku. Potom nám Juraj predstavil niekoľko kníh pre deti a my sme si z nich mali vybrať jednu do nášho čitateľského klubu. Ukázali nám aj rôzne výnimočné knihy – vzácne leporelo, japonskú mangu – komiks písaný naopak, Koralínu – bohato ilustrovanú anglickú fantasy novelu, a aj najmenšiu knihu na Slovensku s rozmerom asi 2x 1 cm. A najdrahšia kniha v ich kníhkupectve stojí okolo 1350€!

     Juraj so Silviou nám porozprávali o práci kníhkupca a aj o tom, že Christiania už desaťročia funguje aj ako dôležité kultúrne centrum v našom meste. Juraj nám prezradil, že jeho obľúbeným románom je Meno ruže. Vraj je to úžasná kriminálna detektívka s napínavým koncom, kde sa ukáže, že jedna slávna kniha má úplne výnimočné vlastnosti... Viac vám neprezradíme, lebo sme to obom sľúbili a nechceme vám pokaziť čitateľský zážitok.

     Nemali sme sa na čo sťažovať, bolo to skvelé. Na konci nám už škvŕkalo v žalúdku a normálne sme sa tešili na obed.

     Ja čítanie milujem, rovnako ako viacerí moji spolužiaci. Odteraz však budem knihy čítať ešte radšej, keď viem, aký majú obrovský význam.

Alžbeta Mlynárová (príma)