Nataša Holinová: Príbeh starej dámy
 

     Keď som si prečítala anotáciu tejto knihy, vôbec ma nezaujala. Netešila som sa na ňu. Ale po prvých stránkach sa mi príbeh celkom zapáčil a myslela som si, že to nakoniec nebude také zlé. Bohužiaľ, mýlila som sa. Postupne ma to prestalo baviť, až som sa nakoniec musela do knihy nútiť. Mala som pocit, že tých 190 strán nie je 190, ale aspoň 400! Čítanie sa mi vlieklo a už som si želala koniec. Ten stále neprichádzal...
     Ale malo to aj pasáže, ktoré sa mi páčili. Hlavná postava – stará dáma – prežila Osvienčim. Vo svojom príbehu sa vracia do tejto smutnej doby. Sú tu malé odseky jej spomienok. Nebolo ich veľa, ale naozaj sa mi páčili. Boli dobre napísané, len preto som knihu dočítala až do konca.

     Mne osobne sa  kniha nepáčila. Avšak určite si nájde aj svojich milovníkov. Musím priznať, že sa zaoberá zaujímavou témou zo súčasného slovenského prostredia – fungovanie úradov, zneužívanie právomocí vysoko postavených ľudí, chobotnica kšeftovania s bytmi... Akosi to však celé popri mne iba prešlo.

 

Richard Pupala: Ženy aj muži, zvieratá
 

     Je to zbierka trinástich poviedok, ktoré ma však sklamali. Určite to nebolo nič, k čomu by som sa rada ešte niekedy vrátila. Knižku som len tak prelistovala. Nevedela som si v nej nájsť „niečo viac" do života. Prešlo len pár dní odvtedy, čo som ju dočítala, ale už sa vôbec nedokážem rozpamätať, o čom tie príbehy boli.
     Jediné, čo som na knihe našla dobré, bol štýl písania autora. Poviedky sa čítali ľahko, a preto mi až tak neprekážalo, že som pri knihe „strácala čas". Musím ale pochváliť grafiku knihy. Obálka je úžasná!!
     Určite vás nechcem odrádzať od prečítania si týchto príbehov. Ja sa však k ich obdivovateľom nepriradím. Jednoducho nebola to kniha pre mňa.

           

Barbora Rošková (III. C)