Hovoríme o tých presne štyridsiatich starogympláckych hrdinoch, ktorí v pondelok s mottom Poďme na to od srdca dokázali prekonať všetky negatívne myšlienky a stali sa darcami... života. Áno, života! Darovali totiž to najcennejšie, čo sa dá – vlastnú krv. Tým, ktorí sú na ňu odkázaní. A nič, aleže naozaj vôbec nič za to nechceli. Odmenou pre nich bol ten už spomínaný DOBRÝ POCIT. Ten sa nedá kúpiť. Ten si môžeme len zaslúžiť. 

     Obete úrazov a nehôd. Pacienti podstupujúci operácie. Ľudia liečiaci sa na nádorové ochorenia. Chronickí pacienti. Matky privádzajúce na tento svet nových človiečikov... Mohli by sme aj ďalej pokračovať vo výpočte tých, ktorí sú odkázaní na hrdinov, akými sa stali rovné štyri desiatky starogymplákov. Väčšinou prvodarcov! Neexistuje také veľké ĎAKUJEME, aké by si každý z nich zaslúžil.

     Naša školská jedáleň, ktorá sa na celé predpoludnie zmenila na transfúznu stanicu, bola plná pokoja, úsmevov, radosti z dobrého pocitu, atmosféry, z ktorej doslova dýchal život.

     Ale áno, bolo tam aj trochu napätia, nervozity, trémy. No len do chvíle, keď si naši už dospelí spolužiaci sadli do odberového kresla a šikovné zdravotníčky im takmer bezbolestne napichli ihlu do žily.

     A nemyslite si, že to bolo len o krvi. Pre našich hrdinov boli po odbere pripravené rôzne maškrty – koláče, pestro obložené chlebíčky, káva alebo čaj. Študentská rada nachystala pre všetkých perfektný bufet.

     Na jeseň sa uskutoční ďalšie rovnaké podujatie. Budeš už vtedy dospelý? A chceš sa stať hrdinom? Chceš byť plný toho dobrého pocitu a radosti, ktoré víťazia nad strachom aj bolesťou?

     Vieš, koľko ľudí čaká možno práve na tú tvoju kvapku...?

           

Ivo Pukluš (II. B)

a redakcia VeTa eS Gé