Dobrovoľníci z tretieho ročníka sme sa rozdelili na tri skupinky. Všetci sme dostali tričká s nápisom SOM LIGA PROTI RAKOVINE a mohli sme začať rozdávať žlté narcisy a zbierať do zaplombovaných škatuliek tu mincu, tu bankovku... Jedna skupina ostala v škole, ďalšie dve sa vybrali do Vysokých Tatier, konkrétne do Tatranskej Lomnice a Starého Smokovca. Ja som bola v tej starosmokoveckej.  

     Už v električke sme stihli rozdať niekoľko narcisov. Ľudia k nám boli veľmi milí a niektorí s nami dokonca aj pokecali. V Starom Smokovci bolo veľmi málo turistov, preto sme sa rozhodli ísť ešte vyššie. Nastúpili sme do električky smer Štrbské Pleso.

     Tam sme hneď na stanici stretli našich mladších spolužiakov, ktorí boli celý týždeň v škole v prírode. Viacerí z nich chceli tiež pomôcť. Radi sme ich odmenili ďalšími narcismi.

     Cestou späť sme sa opäť zastavili v Starom Smokovci. Už to tam bolo plnšie. Zabehli sme na koláčik do cukrárne a neverili by ste, koľkým zákazníkom sme mohli pripnúť symbol ich pomoci. Celá cukráreň zakvitla!

     Deň sa už pomaly schyľoval ku koncu. V električke, ktorá nás viezla do Popradu, sme stretli veľmi milého pána, ktorý s nami predebatoval celú cestu. Pridali sa k nemu aj dve panie a vypočuli sme si príjemné slová o tom, ako sú radi, že niečo takéto robíme. Áno, drvivá väčšina ľudí, s ktorými sme sa stretli a oslovili ich, bola milá, ústretová, príjemná. Zažili sme však aj jednu nie veľmi príjemnú situáciu. Jeden z oslovených pánov pýtal od nás oficiálny doklad, či nie sme náhodou nejakí podvodníci. Samozrejme, že sme ho mali. Keď sa presvedčil, že sme oficiálne poverení výberom, prispel aj on. No a rovnako ako všetci ostatní aj on dostal od nás narcis.

     Výsledok našej misie? Vyzbierali sme... nooo... nie, neprezradíme presnú sumu, ale bola to štvormiestna cifra! A každý z nás si odnášal ešte väčší poklad – dobrý pocit, že sme takýmto spôsobom aj my mohli prispieť v boji proti rakovine.

                       

Barbora Rošková (III. C)