Nikdy som netušil, že niečo ako škola v prírode bude taký úžasný zážitok. Ubytovaní sme boli v Detskom raji v Tatranskej Lesnej. Pri našich aktivitách sme sa stretávali v spoločenskej miestnosti.

     Hneď v pondelok nám dve dievčatá zo sexty porozprávali o recyklácii odpadu. Potom sme súťažili v skupinách. Poobede sme sa vybrali na turistickú vychádzku do Starej Lesnej. Navštívili sme Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV), kde sme sa dozvedeli zaujímavosti o observatóriu na Skalnatom plese a na Lomnickom štíte. Boli sme si obzrieť obrovský  ďalekohľad na pozorovanie vesmíru. Večer sme sa rozdelili do tímov, v ktorých sme po celý týždeň plnili zaujímavé úlohy.

     Utorkový deň sme odštartovali zdravými raňajkami. Mali sme veľké turistické plány. Chceli sme zdolať dve vysokohorské chaty – Rainerovu a Zamkovského. Ale počasie nám neprialo. Zmenili sme plán a išli sme električkou na Štrbské Pleso. Počas prechádzky okolo plesa sme plnili zaujímavé úlohy. Všímali sme si faunu aj flóru a dozvedeli sme sa, čo má Štrbské pleso spoločné so slovenskou literatúrou. Odfotili sme sa pred domom Maše Haľamovej. Po návrate do Tatranskej Lesnej sme sa zohriali teplou polievkou a po krátkom oddychu sme boli analyzovať zloženie vody v blízkom tatranskom potoku. Sledovali sme rôzne veci – teplotu vody, Ph vody, prítomnosť hnojív či pracích práškov. A naše zistenia? Voda v Tatrách je čistá a skoro ideálna. Večer sme pracovali v skupinách, tvorili sme naše gigantické diela, ktoré predstavíme vo štvrtok. Aj keď sme neboli na vysokohorských chatách, v tento deň sme prešli pešo vyše 20 000 krokov, čo je viac ako štrnásť kilometrov.

     Streda. Toto bol asi najlepší deň zo všetkých. Dopoludnia sme navštívili horských záchranárov v Starom Smokovci. V ústredí Horskej záchrannej služby (HZS) nás zaujala obrovská 3D mapa Tatier. Spoločnosť nám robili aj dva záchranárske psy. Pozreli sme si zaujímavý film o vzniku horskej služby,  horskí záchranári nám porozprávali o svojej práci. Viete, že taký batoh záchranára váži až dvanásť kíl? Hodina so záchranármi rýchlo ubehla a my sme sa už tešili na Tricklandiu. Boli sme v antigravitačnej miestnosti, videli sme nekonečnú knižnicu a niektorí z nás sa skoro stratili v zrkadlovom bludisku. Máme odtiaľ veľa pekných fotiek. Po návrate do Detského raja sme mali čas na oddych. To najväčšie prekvapenie prišlo večer. Naši kamaráti zo septimy nám pripravili úžasný večerný program. Opäť sme súťažili v tímoch (teraz podľa výšky). A na záver diskotéka! Každý z nás dostal diplom, stali sme sa skutočnými kukučínkarmi-starogymplákmi!

     Vo štvrtok predpoludním sme mali aktivity s výchovnou poradkyňou a školskými psychológmi. Naučili sme sa niečo o sebe, o komunikácii v kolektíve, ale aj a o neverbálnej komunikácii. Poobede sme boli na prechádzke v Tatranskej Lomnici, kde sme navštívili Ski múzeum. Pozreli sme si krátky dokument o histórii zimných športov na Slovensku, videli sme lyže staré vyše sto rokov, dozvedeli sme sa, že najdlhšie lyže merali vyše troch metrov. Po návrate do Tatranskej Lesnej sme ešte dolaďovali večerný program. Predstavili sme naše skupinové projekty a potom sme sa zabávali na číslach v programe Príma má talent. Zistili sme, že spoločne dokážeme pripraviť vyše hodinový program. Bol to super večer!

     Piatok. Posledný deň školy v prírode. Zbaliť si veci, upratať izby. Počasie nám konečne prialo. Užili sme si aj športoviská. Po vyhodnotení aktivít v škole v prírode nás čakala ešte záverečná hra – nočná hra cez deň. Hľadali sme indície a plnili úlohy, ktoré súviseli s naším pobytom v škole v prírode. Všetci spoločne sme si zahrali vybíjanú. Opäť sme zistili, že sme úžasný tím. Pokrik: „Príma na to má, prekonážky (prekážky) prekoná!“ ukončil náš spoločný týždeň.

     Školu v prírode hodnotím ako dokonalú. A tento denník nakoniec nebol až taký zlý nápad. Ale keby ho nikto nečítal, píšem sem aj iné tajomstvá...

Alex, Gregor, Katka, Julka, Matúš, 

Jarko, Linda, Kornel, Nina, Ema, 

Gregor a ostatní primáni