Od Tatier k Dunaju. Štafetový beh, o ktorom každý v našej škole určite už aspoň počul. V skratke: ide o nonstop štafetový beh väčšinou 12-členných družstiev dlhý 345 km. Beží sa z Jasnej v Demänovskej doline až do Bratislavy. Každý člen štafety v ňom absolvuje tri približne desaťkilometrové etapy. Značka GPUK sa na štarte objavila už štvrtýkrát (predtým v rokoch 2014, 2015 a 2017).

     Som nesmierne hrdá na to, že členmi našej tohtoročnej starogympláckej štafety boli aj moji rodičia – Katarína a Richard Gerényiovci. No a tu sú dojmy mojej mamy z tohto famózneho podujatia.

Prečo si sa prihlásila?

„Pretože som nikdy nebežala dvojdňovú štafetu. Bola to pre mňa nová výzva, chcela som skúsiť niečo nové. Bol to takisto zaujímavý pocit bežať za tím. Zodpovednosť, aby som nepokazila preteky ďalším jedenástim ľuďom.“

Aký bol tvoj najsilnejší zážitok z celej akcie a prečo?

„Bol to štart môjho prvého úseku, pretože vtedy som sa začala naozaj cítiť ako súčasť pretekov. Bolo veľmi náročné čakať niekoľko hodín na môj štart, pretože bežať sa začalo dávno pred ním.“

Ako si si užila akciu ako celok? Myslím tým aj prestoje, beh a podobne.

„Tým, že som vedela, že nebežím do cieľa, užívala som si cesty jednotlivých úsekov. Cesta bola pre mňa samotným cieľovým zážitkom. Toto bolo to, čím sa tieto preteky líšili od iných pretekov. A taktiež zistenie, ako dobre sa spí na umelom trávniku na futbalovom ihrisku, bolo super.“

Išla by si si tieto preteky zabehnúť ešte raz a prečo?

„Áno, pretože si človek na takýchto pretekoch posunie hranice svojej osobnej komfortnej zóny. To je to, čo by som odporúčala každému z vás, pretože v tejto dobe je všetko po ruke a ľahko dostupné. Nemusíte si ísť teraz zabehať 345-kilometrový beh, ale nejakým vám blízkym spôsobom si svoje limity postupne posúvať.“

A ako sme v týchto pretekoch skončili? Ale to predsa vôbec nie je podstatné. Ten náš tucet netuctových to zvládol. Víťazmi boli naozaj všetci, ktorí to „dali“. Našim to trvalo necelých 31 hodín. Tým najrýchlejším o 6 hodín menej, tým najpomalším o 5 hodín viac. Ak predsa len túžiš po konkrétnych výsledkoch, vygúgli si ich. Sme približne na konci prvej tretiny výsledkovej listiny. Ešte raz však opakujeme – zvíťazili všetci zo všetkých 179 družstiev. Minimálne sami nad sebou. No a tu je menoslov našich hrdinov:

žiaci: Viktória Jordánová, Adam Slimák (obaja oktáva), Peter Gončár (IV. C), Jakub Kučera (II. C), Martin Michalka (Stredná športová škola);

učitelia: Zuzana Parížeková, Tibor Hudák, Andrej Vojčík, Ladislav Bolcár

rodičia: Katarína Gerényiová, Richard Gerényi, Radovan Lukáč.

BLAHOŽELÁME!!! A tešíme sa o rok...      

Laura Gerényiová (III. B)

 a redakcia VeTa eS Gé