Zo sladkého sna ma prebúdza budík. Nahnevaná som len zlomok sekundy, pretože vzápätí si uvedomujem, že dnes ešte budem snívať. Budem totiž jednou z účastníkov nášho školského zájazdu do Martina do Slovenského komorného divadla na hru velikána svetovej drámy Williama Shakespeara SEN NOCI SVÄTOJÁNSKEJ.

     Čo mám čakať? Aké to bude? Pochopím príbeh najmagickejšej noci roka?

     Stretávame sa na parkovisku. Víta nás nepríjemne studené ráno s hrozbou dažďa. Našťastie, autobusy, ktorými sa odvezieme do Martina, sú už pristavené. Naši slovenčinári nás rozdelia do dvoch skupín a nás čaká jeden a polhodinový presun do centra Turca.

     Aj tu mrholí, tak rýchlo do divadla. V šatni si odkladáme kabáty a usádzame sa v hľadisku. O pár minút sa to všetko začne.

     To, čo sledujeme, nie je žiadny lacný humor. Na javisku sa síce hrá komédia, ale tá rozoberá vážne témy. Láska, dôvera, priateľstvo..., ale aj zlomyseľnosť, ľudské podrazy, faloš. Všetko zaobalené vo vtipnom a zároveň profesionálnom prevedení hercov. Lahodí to našim očiam i dušiam. Dve a pol hodiny snívame. A je to krajšie a lepšie ako to, o čom sme možno snívali od chvíle, keď sme sa dozvedeli, že ideme do naozajstného divadla.

     Po predstavení dostávame na hodinku rozchod. V skupinkách debatujeme o tom, čo sme videli. Je toho naozaj veľa. Cestou domov v každom ešte doznievajú stopy predstavenia.

     Verím, že môžem povedať za všetkých, že sa tešíme na najbližší podobný výlet do divadla!

              

Lucia Mrštinová (sexta) a redakcia VeTa eS Gé