Streda 25. marca 1942. No a čo s tým? Čo ti tento dátum má akože povedať?

     Chcem, aby si vedel, že v tento deň pred 79 rokmi odišiel zo Slovenska prvý transport Židov do koncentračného tábora Osvienčim. Od nás, z Popradu. A že v budove, v ktorej sa učíme, zhromažďovali budúce obete jedného z najväčších masakrov ľudstva. Dôkazom je aj pamätná tabuľa vpravo od vchodu do školy, popri ktorej možno úplne nevšímavo prejdeš. Nenechaj to stratiť sa v „dávnej“ minulosti. Nielen preto, že budova našej školy slúžila vtedy na také ohavné činy, ale aj preto, že Poprad je pre väčšinu z nás rodným mestom. A aj toto je jeho história.

     Je to tak. Práve budova, v ktorej sa učíš, bola kedysi akousi záchytnou stanicou, v ktorej bolo sústredených množstvo mladých židovských žien z celého územia Slovenska. No a presne prvých tisíc bolo v stredu 25. marca 1942 umiestených do vlaku, ktorý bol o 20.20 h vypravený z vlakovej stanice Poprad. Po tomto transporte nasledovalo množstvo ďalších, ktoré spolu zo Slovenska odviezli okolo 70 000 ľudských bytostí. Boli to ľudia ako my. Boli to Slováci ako sme my. Boli to nevinní a nič netušiaci ľudia...

     Ja viem, určite to nie je pre teba príjemná téma. Ver mi, že ani pre mňa. Sama sa za tieto udalosti občas hanbím, hoci na nich nemám žiadnu zásluhu. Je to však tvoja aj moja minulosť. To, čo sa vtedy stalo, je zapísané v tvojej aj v mojej DNA.

     Každý rok si náš starý gympel pripomína túto historickú udalosť práve kladením kytíc k spomínanej tabuli a tichou spomienkou na všetky obete, ktoré podľahli ideológii „čistej rasy“. Ja však už viem, že nič ako dokonalá rasa neexistuje. A celé toto krviprelievanie bolo zbytočné. A chcem, aby si to vedel aj ty. Pretože aby sa to už nikdy nezopakovalo, musí to vedieť každý z nás...
                                                     Viktória Kostolníková (III. B)