Školská jedáleň. Nie, tentoraz tu nerozvoniava dobrý obed. Tentoraz to v nej dýcha niečím úplne iným. Čo to je? Dobro? Láska? Šťastie? Asi mix všetkého pozitívneho. Práve naša školská jedáleň sa totiž v posledný februárový deň zmenila na celé predpoludnie na odbernú stanicu Národnej transfúznej stanice Poprad.

     Atmosféra je tu príjemná. Prvou vecou, ktorú musí každý potenciálny darca urobiť, je vyplniť test. Nie! Toto je to úplne iný test ako ten v triedach. Tu sa neznámkuje. Tu sa zisťuje, či ten ochotný darca je aj vhodným darcom.

     U tých, ktorí prišli prvýkrát, je cítiť napätie. Nervozitu. Možno si to nechcú priznať, ale aj trochu strachu. Nasleduje rutinná lekárska kontrola – malé takmer bezbolestné pich! do prsta, aby zistili množstvo hemoglobínu v krvi ešte stále iba možného darcu. Potom zmeranie teploty, tlaku, rozhovor s príjemným lekárskym personálom. Testy ako kľúče ku bráne darovania krvi niektorým bránu otvorili, iným nie.

     Veru nie každý ochotný odvážlivec je aj schopný životodarnú tekutinu odovzdať. Z tridsiatich prihlásených sa to u nás podarilo „iba“ dvadsiatim trom. Sú to naši spolužiaci, ale aj učitelia a ďalší zamestnanci školy. A potešilo, že prišli aj takí, ktorí študovali v našej škole pred pár rokmi. Stále sa však cítia byť starogymplákmi.

     A koľko sme toho teda nakvapkali? Bezmála desať a pol litra! Koľkým ľuďom to môže pomôcť? Koľkých tým dokážeme vrátiť späť do života?

     Prvodarcovia či ostrieľaní púšťači žilou, všetci ste predviedli niečo skvelé. Ukázali ste v sebe človeka. Dali ste iným, čo vám chýbať nebude, no iným pomôže. Nebudem klamať, ak poviem, že sme na vás my ostatní hrdí.

     Poďakovanie patrí aj štábu našich ambasádorov. Tí tiež prispeli k tej už spomínanej príjemnej atmosfére. A ešte pripravili množstvo maškŕt pre darcov, rozdávali čaj a úsmevy...

     Už v úvode sme napísali, že táto Valentínska kvapka krvi v posledný februárový deň bola v našej škole jubilejným dvadsiatym odberom. Bol to zároveň taký náš malý darček k blížiacemu sa 70. výročiu vzniku starého gympla.

     A čo ty? Pripojíš sa budúci rok k našim starogympláckym hrdinom?

Laura Gerényiová (III. B)

a redakcia VeTa eS Gé