Zuzka, srdečne ti gratulujeme k tvojmu úspechu na celoslovenskom kole Hviezdoslavovho Kubína. Nikto z nás starogymplákov na takomto podujatí nebol. Povedz nám, ako to tam vlastne vyzerá.

„Na rozdiel od predchádzajúcich jednodňových kôl, cez ktoré som sa do Dolného Kubína dostala, republikové finále je štvordňovou záležitosťou. Ja som tam bola iba dva dni aj s nocľahom, ktorý mi hradili organizátori. Jeden deň bola súťaž, druhý deň debaty s porotcami, rozborový seminár a slávnostné vyhlásenie výsledkov s galaprogramom. Čo sa týka samotného prednesu, súperila som s desiatkou najlepších recitátorov z celého Slovenska. Konkurencia bola naozaj silná. Prednesy sa mi veľmi páčili. Na všetkých súťažiacich bolo vidieť úsilie, snahu, bolo jasné, že strávili prípravou, vlastnými rozbormi textov a nácvikom obrovské množstvo času.“

Aký text si prednášala?

„Prednášala som prózu od americkej spisovateľky Tary Westoverovej s názvom Vzdelaná. Bola to taká koláž úryvkov zo zlomových častí románového príbehu s takým istým názvom. Je to príbeh o mladej mormónke, ktorá sa vďaka vzdelaniu vymanila z pút otca, rodiny aj celej sekty. Celý text bol o mimoriadnej dôležitosti vzdelania v našich životoch.“

Ako dlho si sa na túto súťaž pripravovala?

„Ku knihe som sa dostala niekedy začiatkom školského roka. Tie pasáže, ktoré som recitovala, dostali konečnú podobu koncom októbra pred jesennými prázdninami. Potom prišli analýzy textu, jeho naučenie sa naspamäť. To trvalo asi tri mesiace. Niekedy začiatkom februára to začalo dostávať konečnú podobu. Odvtedy som už len doťahovala detaily, pridávala som do svojho vystúpenia mimojazykové veci – pauzy, gestá, mimiku, melódiu viet, silu hlasu... Nie je to jednoduché a naozaj je to beh na dlhú, veľmi dlhú trať.“

Keby si mala porovnať okresné, krajské a celoštátne kolo, čo by ti vyšlo?

„To sa azda ani nedá. Na tých nižších kolách, v ktorých som zvíťazila, boli výrazné rozdiely medzi recitátormi. Celoštátne kolo bolo omnoho profesionálnejšie. Bolo to také autentické a jedinečné, veď sa to odohrávalo priamo v Dolnom Kubíne, pôsobisku Pavla Országha Hviezdoslava. Paradoxne som najväčší stres prežívala na krajskom kole v Prešove. Tam som ešte cítila tlak z toho, že môžem postúpiť ďalej, a preto by som sa mala snažiť. V Kubíne som už nemala čo stratiť, tam som len chcela prežiť mimoriadny kultúrny zážitok. Veľmi príjemne ma prekvapilo, aké ľahké bolo pre mňa zapadnúť do kolektívu spolusúťažiacich a precítiť atmosféru, ktorá panovala medzi milovníkmi literatúry v Kubíne. Naozaj sme vlastne ani neboli súpermi, ale hneď od začiatku kamarátmi.“

Aký je tvoj vzťah k prednesu ako takému?

„Už odmalička som bola veľmi ukecaná (smiech). Na druhom stupni som v sebe prekonala takú prvotnú trému z javiska a začala sa zúčastňovať na súťažiach, ako napríklad Šaliansky Maťko. Tam som kombinovala svoju lásku k literatúre a krojom. Časom som sa prepracovala až na Hviezdoslavov Kubín, no bol to postup z roka na rok, nie zo dňa na deň.“

Plánuješ s tým niečo aj do budúcna?

„To, že som sa zúčastnila na celoslovenskom kole, mi zaistilo priamy postup na krajské kolo v budúcom roku. Bude to jubilejný 70. ročník Hviezdoslavovho Kubína. Mám teda skvelú príležitosť a motiváciu navyše. Presvedčila som sa, že mimoriadne dôležitý je výber správneho textu. Na tom chcem pracovať už teraz cez prázdniny. Určite využijem rady od odbornej poroty, ktorá ma v Kubíne hodnotila. Inšpirujem sa aj tým, čo som počula a videla u ostatných súťažiacich.“

Ďakujeme za rozhovor a prajeme ti veľa ďalších recitačných úspechov!

zhovárala sa Lucia Mrštinová (sexta)