Prezývajú ho Veľké jablko, Betónová džungľa alebo Mesto, ktoré nikdy nespí. Tí rozhľadenejší už vedia, že hovoríme o jednom z najväčších miest sveta – o New Yorku. A práve tam sa vybrala stráviť jarné prázdniny dvadsaťčlenná skupina starogymplákov.

     Viac ako dvadsaťštyri hodín strávili na ceste z Popradu cez Bratislavu, viedenské letisko Schwechat s prestupom na amsterdamskom Schiphol (pre zaujímavosť, pristávacie a štartovacie dráhy na ňom sú vo výške 3 m pod hladinou mora) na jedno z najväčších letísk na svete – newyorské Letisko Johna F. Kennedyho.  

     Šesťhodinový časový posun oproti stredoeurópskemu času im natiahol uvítací deň „za veľkou mlákou“. Jednoznačne však najväčšou odmenou pre všetkých bola posteľ v hoteli. Už na druhý deň sa totiž začínala ich cesta za spoznávaním najvýznamnejších pamätihodností tohto najväčšieho mesta USA – osem a polmiliónového New Yorku.

     A začali na vyhliadkovej plošine Rockefellerovho centra Top of the Rock. Manhattan mali odtiaľ ako na dlani. Pokračovali prehliadkou Katedrály svätého Patrika – najväčšej neogotickej katedrály v Severnej Amerike. Pred zotmením im ostal ešte čas na kratučkú prechádzku okrajom legendárneho Central Parku. No a večer im už patrilo rozžiarené najpopulárnejšie námestie v New Yorku – Times Square. Naň potom zamierili každý večer svojho osemdňového pobytu.

     Prvú polovicu tretieho dňa svojho prázdninového dobrodružstva strávili v Národnom pamätníku a múzeu 11. septembra (9/11 Memorial & Museum). Nachádza sa na mieste, kde stálo Svetové obchodné centrum – povestné Dvojičky, ktoré v roku 2001 zničili teroristi útokom dvoch dopravných lietadiel. Odtiaľ sa vybrali do Grand Central Terminal. Je to jeden z architektonických skvostov, ktorý je zapísaný do zoznamu amerických pamiatok ako National Historic Landmark. Ide vlastne o najväčšiu dopravnú stanicu mesta, pod ktorou sa stretáva takmer 70 koľají dráh metra, železnice a je tam ešte aj autobusová stanica.

     Štvrtý deň ich nevľúdne daždivé počasie zahnalo do interiérov. Najskôr mali možnosť obdivovať jedno z najväčších svetových múzeí Americké prírodovedné múzeum. Celé ho, samozrejme, neprešli. Veď ono pozostáva z 25 navzájom prepojených budov a je vraj v ňom vyše 32 miliónov exponátov. No a potom sa presunuli do Museum of Modern Art (Múzeum moderného umenia), kde mohli obdivovať originály Pabla Picassa, Vincenta van Gogha, Salvadora Dalího, Paula Gauguina, Clauda Moneta, Fridy Kahlo a mnohých ďalších svetových velikánov výtvarného umenia.

     O multifunkčnej hale Madison Square Garden už azda počul každý. Starogympláci si ju mohli pozrieť nielen zvonku, ale aj znútra. Hrávajú sa tam zápasy NHL, NBA, ale konajú sa tam aj koncerty absolútnych svetových hviezd populárnej či vážnej hudby. Zaujíma vás divácka kapacita tohto skvostu? Okolo 20 000 (áno, dvadsaťtisíc) miest!

     Ešte neboli pri Soche slobody. To si, pravdaže, nemohli nechať ujsť. Nie, priamo pri nej neboli, ale plavba loďou okolo ostrova, na ktorej stojí, bola jedným z vrcholov ich newyorského pobytu. Prešli sa po dva kilometre dlhom Brooklynskom moste, objavovali umeleckú štvrť Dumbo.

     Predposledný deň bol zavŕšením ich prázdninového dobrodružstva. Výhľad zo 100. poschodia One World Observatory bol očarujúci. Stihli nahliadnuť aj do sídla Organizácie spojených národov a Múzea amerických Indiánov. Večer po zotmení ich čakal ešte bonbónik – jazda jedinou newyorskou lanovkou na Roosevelt Island. Nádherný pohľad na rozžiarený nočný Manhattan uzavrel mozaiku ich nezabudnuteľných zážitkov.

     Cesta domov trvala o niečo menej. Starogympláci však určite nezabudnú na neopísateľný chaos po medzipristátí v Amsterdame, kde mali pár minút na to, aby stihli odlet svojho lietadla do Viedne. Jedinečný zážitok im nepokazila ani skutočnosť, že oni síce to lietadlo stihli, ale ich batožina ostala v holandskej metropole. Domov teda prišli bez kufrov, tie im doviezol kuriér.

     Vďaka, milé pani učiteľky angličtiny – organizátorky nášho životného zážitku, vďaka starý gympel. Takéto zážitky robia našu školu školou výnimočnou.

Karin Krempaská, Romana Svocáková (obe III. B)

 a redakcia VeTa eS Gé