Aktuálne informácie vedenia školy

- - Vzájomná nenávisť nemá zmysel a neprináša ani kúsok dobra
    09.06.2025 10:27
    Holokaust – téma, o ktorej sa nikdy nedá hovoriť priveľa. Debatujeme o nej na hodinách dejepisu. Každý rok si 25. marca pripomíname prvý transport židovských žien a dievčat do koncentračného tábora v Osvienčime. Táto tragická udalosť je totiž úzko spätá s budovou našej školy. Avšak žiadna debata nemá takú silu ako návšteva dejiska hrôz, kde pred viac ako osemdesiatimi rokmi trpeli milióny ľudí. To už je o niečom celkom inom. My sme si to vyskúšali na vlastnej koži. Čítajte!
         Hneď na začiatku nám naša pani sprievodkyňa povedala: „Nezáleží na tom, kde v tomto tábore smrti stojíte. Môžete si byť istí, že aj na tom mieste niekto zomrel.”
    
         Nám sa zdá maturitná skúška ako veľké utrpenie, ale je to neporovnateľné s tým, čo sme my tretiaci mali počas maturitného týždňa možnosť vidieť. Dotkli sme sa ostnatých drôtov a tehlových budov v koncentračnom tábore Auschwitz- Birkenau neďaleko poľského mesta Osvienčim. Pochmúrnu atmosféru celému zážitku pridávalo aj zamračené počasie, ale hlavne autentická sprievodkyňa, ktorá priniesla výnimočný výklad plný zaujímavých detailov.
    
         Prezradila nám, že prvými riaditeľmi múzea holokaustu v Osvienčime boli práve preživší väzni, ktorých posledným želaním bolo, aby sa na ich utrpenie nezabudlo. Porozprávala nám príbehy niektorých obetí a previedla nás cez miesta, kde sa odohrávali tie hrozné veci.
    
         Prešli sme po celách, ich nocľahárňach. Najväčšie zimomriavky sme mali v plynových komorách. My sa dnes sťažujeme na čo i len kúsok nepohodlia, no vidieť v akých nehumánnych podmienkach žili títo väzni, nám dáva úplne inú perspektívu. Všetkých väzňov vrátane žien po príchode do tábora ostrihali dohola. Z vlasov sa totiž vyrábalo luxusné oblečenie pre nacistov. V obrovskej hale plnej ľudských vlasov sme si azda všetci pomaly prešli prstami cez svoje vlasy.
    
        Zamrzol nám výraz na tvári a spomalil sa dych, keď sme prechádzali popri stene s fotkami väzňov. Vidieť ich tváre, zúfalé alebo zmätené pohľady v nás vyvolalo ešte hlbšiu empatiu. Mnohí boli v našom veku, niektorí ešte mladší…
    
         Prechádzali sme sa tam potichu, so smútkom v duši a veľkou úctou voči všetkým, ktorých životy to zasiahlo. Tehlové budovy plné ľudskej tragédie. My sme to videli a cítili. Je to len dôkazom toho, čo by malo byť už dávno dobre známe –vzájomná nenávisť nemá zmysel a neprináša ani kúsok dobra.
    
    
    
    Petra Brezinová (septima)
    
    Naspäť na zoznam článkov
    Najnovšie články
    Vzájomná nenávisť nemá zmysel a neprináša ani kúsok dobra viac
    Už máme možnosť čítať najlepšie slovenské knihy viac
    Pripomenuli sme si jubileum ukončenia II. svetovej vojny viac
    Medailový starogymplácky komplet na ŠODaM mesta Poprad viac
- Novinky

Aktuálne informácie vedenia školy

Vzájomná nenávisť nemá zmysel a neprináša ani kúsok dobra

Najnovšie články

Novinky

Odkazy

Kontakty

Fotogaléria