Aktuálne informácie vedenia školy

      • Silný príbeh zasiahol každého z nás

        • Silný príbeh zasiahol každého z nás

        • 13.10.2025 11:37
        • V divadelnej sále vládne vážna atmosféra. Herci sú presvedčiví – emócie, strach, bezmocnosť cítim až v kostiach. Prichádza najsilnejšia scéna...hlavnú hrdinku surovo odtrhnú od mamy...v hľadisku nastane úplné ticho. Akoby všetci prestali dýchať. Zrazu to nie je len príbeh. Je to realita nedávnej minulosti. Mrazí ma z pomyslenia, že ľudia dokážu byť k sebe takí krutí...

        •      Nejde o dej, o príbeh...ide o odkaz. Upozorňuje nás, že sloboda a ľudskosť nie sú samozrejmosť a treba si ich vážiť. Odchádzam z divadla s ťažkým srdcom, ale aj s vďačnosťou, že žijem v čase mieru...

               Slovami našich prvákov a kvintánov vám chceme priblížiť silnú atmosféru a dojmy z divadelného predstavenia Divadla Poprad. Zažili sme niečo výnimočné – prostredie profesionálneho divadla a zároveň hlboký, emotívny príbeh, ktorý sa dotýka našej histórie. Ako prví študenti sme mali možnosť v novom divadle vidieť inscenáciu venovanú neslávnemu obdobiu dejín Popradu a budove, v ktorej dnes sídli naše gymnázium. Téma bola mimoriadne silná – transporty židovských dievčat. Holokaust. Jedno z nich sa stalo hlavnou postavou fiktívneho príbehu s veľmi reálnym základom. Jej meno sa nezachovalo. Ostalo po nej len číslo: 1474. 

               Autorom a režisérom tejto inscenácie je popradský rodák Roman Olekšák, ktorý stvárnil príbeh šestnásťročného židovského dievčaťa. Príbeh o tom, ako prišla o svoju rodinu, dôstojnosť a nakoniec aj o život. „Zažili sme jej príbeh na vlastnej koži. Predstavila som si na mieste hlavnej hrdinky samu seba. Čo by som robila ja? Mala by som silu bojovať, vzoprieť sa? Aký je to pocit vedieť, že v šestnástich sa váš život skončí? Dúfam, že to nikdy nezistím.“

               Predstavenie v sebe nieslo aj tragikomický prvok – postavu jokera, ktorý pomocou čierneho humoru zo začiatku odľahčoval ťaživú atmosféru. No čím ďalej príbeh plynul, tým viac humor strácal svoj účinok – zmenil sa na zrkadlo cynizmu a neľudskosti, ktoré boli v tom čase považované za normu. Niektoré postavy však až znepokojivo pripomínali dnešných ľudí.
          Ich správanie, postoje, pohŕdanie ľudskosťou... Táto podobnosť nám ukázala, že neľudskosť nie je len súčasť minulosti. Je to realita, ktorá môže existovať aj dnes – ak budeme mlčať...

               Po poslednej replike hlavnej hrdinky: Zakázané pravidlo v tábore bolo – nikdy sa nepozri esesákovi do očí... Ja som sa pozrela... svetlá zhasli.
          „Ten záver ma dostal. Uvedomila som si, že ak sa dá ešte niečo zmeniť, treba to urobiť hneď. Že treba stáť za svojím názorom a nedovoliť, aby nás ovládli zlé pravidlá. Možno raz tou silou niekomu zachránime život.“

               Po skončení nasledovala krátka diskusia s tvorcami a hercami. Porozprávali nám o príprave predstavenia, o svojich postavách a o dôvodoch vzniku inscenácie. O to viac sme si uvedomili, aký dôležitý je odkaz tohto príbehu.Predstavenie nás donútilo nielen premýšľať nad minulosťou nášho mesta, ale aj nad tým, aký odkaz zanecháme my – a čo môžeme urobiť preto, aby sa história neopakovala.

          Terézia Tribulová, Lujza Levarská, Klaudia Habiňáková, Samuel Dluhý z I.AA

        • Naspäť na zoznam článkov

    • Kontakty

      • Gymnázium, Kukučínova 4239/1, Poprad
      • skola@stary-gympel.sk
      • 052/426 44 21 informátor;
        052/426 44 27 sekretariát
      • Kukučínova 4239/1
        058 39 Poprad
        Slovakia
      • IČO: 00161098
      • DIČ: 2020656935
      • EDUID: 100012434

  • Fotogaléria

    • zatiaľ žiadne údaje