Napríklad taká tolerancia. Schopnosť rešpektovať právo iných na iný názor, ako je ten náš. Schopnosť uznať, že aj ten druhý to možno nemyslí zle. Schopnosť priznať (si), že nie sme neomylní. Áno, všetko má svoj protiklad a my si to dobré uvedomujeme len na kontraste s opakom. Nemôže byť dobro bez zla, láska bez nenávisti, šťastie bez smoly. Keby sme mali prázdniny celý rok, ani by sme si neuvedomovali, ako nám je dobre, pretože by nám chýbalo to desaťmesačné napätie. Keby stále svietilo slnko, jeho jas by nám zovšednel a my by sme si ho nevážili. To, ako nám je dobre zdravým, si uvedomujeme až v momente, keď ochorieme.

     Takisto nemôžeme mať vždy my pravdu, správny názor, najlepšie riešenie. Ale všímaš si, ako je to medzi ľuďmi? Buď mám pravdu ja, alebo nikto iný. Jeden druhého zhadzujeme, zosmiešňujeme, opovrhujeme tými oproti nám. Ak si niekto myslí niečo iné ako my, je náš nepriateľ. Rozsyp, milý Ježiško, z tých svojich saní medzi nás všetkých poriadnu dávku znášanlivosti, trpezlivosti, rešpektu.

     Napríklad taká pokora. Mám pocit, že čím ďalej, tým viac si ľudia neuvedomujú (nevedia? nechcú? nedokážu to?) vlastné nedostatky. Svet ovláda namyslenosť, bezočivosť, arogancia. Čím nadutejší, povýšeneckejší , pyšnejší, tým väčší majster vesmíru a... priľahlého okolia. Opäť sme pri tých protikladoch. Jasné, pokoru si uvedomujeme práve v kontraste s pýchou. Ale nezdá sa Ti, že negatíva pomaly to dobré požierajú? Čo bude potom? Čo ak tí bohorovní úplne ovládnu svet? Budeme sa modliť k nim? Prisyp preto, prosím, aj trochu pokory...

     Napríklad taká spokojnosť. Mám pocit, že toto slovo nadobúda úplne iný význam. Žiačik v škole je spokojný, keď sa mu podarí „oblafnúť“ učiteľa a dostane dobrú známku z písomky, pri ktorej podvádzal, klamal. On sa teší z toho, že dostal rovnako dobrú známku ako jeho spolužiak, ktorý si to odmakal pri učebniciach. Ak už sa nehanbí pred učiteľom, nehanbí sa aspoň pred spolužiakom? A nehanbí sa sám pred sebou? Je spokojný, lebo konal zlo! Bŕŕŕŕ... Spokojnosť je predsa niečo úplne iné, nie? Zdolávanie prekážok, prekonávanie seba samého, posúvanie vlastných hraníc.

     Napríklad taká prajnosť, žičlivosť, vzájomné uznanie. To sa už asi vôbec nenosí. Asi sa hanbíme priznať, že ten druhý je lepší, že vie viac, že je schopnejší.  Sami seba vidíme v tých najjagavejších a najžiarivejších farbách, zatiaľ čo tí druhí sú...

     Napríklad taká skromnosť. Naozaj potrebujeme za všetko odmenu? Naozaj nedokážeme urobiť niečo nezištne, len tak pre ten úžasný pocit, ktorý nevidno (o to viac ho cítiť)? Naozaj sme takí zažiadaní za velebením seba samých?

     Ježiško, Ty predsa vieš všetko, tak Ti azda ani nemusím pripomínať, že v našom starom gympli sú desiatky tolerantných, pokorných, spokojných, prajných, skromných... Len od začiatku tohto školského roka sa ich objavilo ajajáj... Darovali krv – nezištne. Darovali oblečenie – nezištne. Darovali nádej deťom z miestneho detského domova – nezištne. Darovali drobné pre UNICEF, z ktorých bola nakoniec velikánska suma – nezištne. Darovali kúsok seba – nezištne. Darovali to, čoho je na svete stále málo – lásky, dobra, ľudskosti.

     Deň Tvojho narodenia, milý Ježiško, sa zvykne nazývať aj sviatkom lásky. Daj jej, prosím, medzi nás čo najviac. Veď všetci vieme, že svet sa odjakživa posúval vďaka láske. Ja viem, aj lásku si uvedomujeme ako protipól nenávisti. Nenávisti, ktorá vždy svet brzdila. My ale chceme ísť dopredu...

 

Vianoce plné lásky želá

redakcia VeTa eS Gé (Verejné tajomstvá starého gympla)

 

 

Núdza má zvláštny dar. Z bezcenných vecí vie spraviť vzácne