Pre mňa bolo dištančné vzdelávanie veľmi, veľmi náročné. Neviem si predstaviť, že by som mala fungovať na takejto báze dlhší čas. Väčšinou som sa nevedela sústrediť, učivo mi len tak pretekalo pomedzi prsty a vlastne mám pocit, že všetko z toho, čo sme sa za posledné tri mesiace učili, preletelo okolo mňa a ani si ma nevšimlo. Určite by každý z nás radšej uvítal priamy výklad, kde môžem klásť otázky, dostávať odpovede, som usmernená v tom, čo mi je neznáme.

     Bolo v tom však tiež veľa pozitívneho. Vstávala som o hodinu neskôr ako do školy a nikto ma nenaháňal. Dala som si každé ráno voňavú kávičku a spravila niečo dobré, na čo som pretým nikdy nemala čas. Páčila sa mi tá „sloboda”. Keby nie karantény, v živote neprečítam toľko kníh, koľko som prečítala. Túto činnosť som si obľúbila natoľko, že teraz všetky moje odložené peniaze končia v kníhkupectvách. Dúfam, že nájdem niekoho v škole, s kým by som sa mohla o všetkých tých knihách porozprávať. Mám pocit, že knihy vo mne otvorili niečo, čo mi chýbalo a dali mi veľmi veľa.

     Prečo by som mala ísť teraz do školy? Odpoveď je jasná. Socializovať sa! Veľmi mi chýbajú moji spolužiaci, učitelia, dokonca aj pani kuchárky z našej školskej jedálne. Už sa neviem dočkať, kedy ich všetkých uvidím a prehodím s nimi reč. Napriek všetkému tie tri mesiace hodnotím pozitívne, pretože mali dobrý dopad na moju psychiku. Síce by som to už znova prežiť nechcela, ale ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré.

                                                                                         Dominika Bodyová

     Prázdniny – presne týmto slovom označovali toto obdobie všetci tí, ktorí nemajú so školou nič spoločné. Mnohí si mysleli, že máme voľno, závideli nám, ako nám je super. No ja som trávila pri učení azda ešte viac času ako predtým. Škola cez internet. Nemôžem povedať, že by takéto vyučovanie bolo iba zlé alebo iba dobré. Výhodou je, že môžem ísť vlastným tempom. Niečo ide rýchlejšie ako v škole, ale nad niektorými vecami som zase strávila viac času. Naučila som sa viac spoliehať sama na seba, ale veľakrát mi chýbali komentáre a rady učiteľov.

     Keď som si už našla systém, spôsob a zvykla som si na tento druh práce, prišiel „šok“ – od 22. júna bude škola opäť otvorená. A s tým prišli aj zmiešané pocity. Chcem ísť do školy? Nechcem ísť do školy? Teším sa, neteším sa? Nakoniec som sa rozhodla, že do školy pôjdem. Znovu sa pre mňa začne ranná dilema, čo si oblečiem a s tým spojená ďalšia „nestíhačka“. Ale teším sa na spolužiačky, spolužiakov, učiteľov, prostredie...

     Trojmesačné „prázdniny“ sa pomaly končia, no tie pravé dvojmesačné sú ešte pred nami. Určite sa všetci tešíme na dni bez pípania Edupage.

                                                                                         Diana Urbanová

     Ako všetko na svete aj dištančné vyučovanie malo svoje pozitíva aj negatíva. Medzi pozitíva patrí určite to, že som mohol vstávať takmer o dve hodiny neskôr, ako keď chodím normálne do školy. Mohol som si rozvrhnúť čas podľa svojich predstáv. Keď som v škole, o pol tretej ešte len obedujem v školskej jedálni alebo stojím na zastávke a čakám na vlak. Teraz už som o tomto čase vysadal na bicykel.

     Negatíva? V prvej polovici tohto obdobia nám učitelia dávali veľmi veľa úloh a to aj z takých predmetov, z ktorých sme v škole nedostavali nikdy žiadne. V máji to už bolo celkom v pohode. Ďalším negatívom bolo, že som nemal normálny kontakt so spolužiakmi. Cez sociálne siete to nie je ono.

     V každom prípade sme zistili, že sa dá vyučovať aj modernejšie, interaktívnejšie. To sa nám podľa mňa v budúcnosti zíde.

                                                                                         Patrik Koruna

     Pôjdem do školy, lebo mi už chýbajú kamoši, zábava, byť v spoločenstve, socializácia... Ísť na týždeň do školy a učiť sa je podľa mňa nezmysel, ale na obnovenie vzťahov, pokecanie si s kamarátmi aj učiteľmi je to super.

     Bola to pre nás všetkých obrovská skúška. Vďaka nej som si uvedomila naozaj veľmi veľa. Musela som robiť veci, ktoré som predtým nikdy nerobila. Mala som však viac času na seba aj na svojich blízkych. Zistila som, ktorí kamaráti pri mne stoja a ktorí sú falošní...

     Všetci vieme, že niektorí brali vyučovanie vážne, fakt sa snažili, robili si úlohy, spolupracovali s učiteľmi, písomky písali poctivo. Ale je jasné aj to, že niektorí si ani neotvorili správu, nekukli sa na EduPage a písomky odpisovali.

     Osobne by mi neprekážalo takéto dištančné vzdelávanie. Je jasné, že fyzika, matematika či chémia sa lepšie učia s výkladom učiteľa. Ale vedela by som si to predstaviť na striedačku – raz normálne chodiť do školy a raz sa učiť online.

     Bolo by dobré, keby sa týchto pár dní do konca roka nieslo v zážitkoch, zábave, aktivitách a výletoch, vzájomnej komunikácii a láskavosti. Páčil by sa mi nejaký triednický deň (trieda opäť pokope), celoškolský deň (škola ako jeden tím). Bolo by dobré, keby sme šli niekam na výlet, alebo mali nejaké aktivity v škole, na školskom ihrisku. Čo tak nejaký deň ochutnávania dobrých maškŕt? Alebo len úplne obyčajný deň plný rozprávania sa a zábavy...

                                                                                         Martina Máliková

     Do polovice marca som každý ťažký deň v škole snívala o tom, aké by to bolo príjemné vyspať sa doma doružova a nevystrčiť nohy spod periny. Odvtedy som na to mala príležitosť každý deň a už neraz som to oľutovala. Odteraz si budem viac vážiť chvíle mimo domu.

     Od pondelka 22. júna môžeme nastúpiť do školy. Ak budeme chcieť. Niektorí sa tešia, iní si na „online školu“ zvykli a neradi to budú meniť. Ja sa prikláňam k názoru: Poďme to ukončiť poriadne! Veľmi rada sa ešte uvidím so spolužiakmi. Rada odovzdám doma mi zavadzajúce učebnice a vezmem si domov výplatu – vysvedčenie.

                                                                                         Ema Popadičová