Už niekoľko rokov v tomto čase – teda o trištvrte na jeseň, keď aj skúsení chlapi „prichádzajú už veciam na koreň“, keď začínajú „mrznúť slzy“ (obrazne i doslovne) a keď o chvíľu „bude celá zima“ – sme v našom starom gympli tradične organizovali zbierku pre nás už nepotrebného šatstva. Zbierali sme to pre tých, ktorí niekedy vlastnou vinou, ale v mnohých prípadoch „iba“ nepriazňou osudu, boli (a sú) na takúto pomoc odkázaní. Áno, aj tým sme (si aj všetkým naokolo) dokazovali, že (parafrázujúc text piesne) v rednúcom vzduchu v našich srdciach ešte struny úplne nezhrdzaveli...

     Ani tento rok nebol výnimkou. Výnimočné bolo iba to, že sme do tejto akcie zapojili aj novovznikajúcu Strednú športovú školu (SŠŠ) v Poprade. Stihli sme to len tak-tak pred vyhlásením COVID-ovej karantény. Týždeň sa v našej škole i v SŠŠ plnili obrovské igelitové vrecia odevmi každého druhu... Prichádzali žiaci, rodičia i „náhodní okoloidúci“.

     A keď už bolo všetko hotové, prišla karanténa. Možno si myslela, že nás zastaví. Priznávame, pribrzdila nás. Ale zastaviť? Nie! To sa nikomu nepodarí! Nás starogymplákov podporovaných „šporťákmi“ zo SŠŠ nič nezastaví...!!!

      Vyzbierali sme toľko šatstva a obuvi, že sme to ani nedokázali vlastnými silami odviezť na miesto určenia. Už druhýkrát sme preto potrebovali pomoc. A tak naše obrovitánske ĎAKUJEME!!! patrí nielen tým desiatkam darcov s nehrdzavejúcimi strunami v srdci, ale aj popradskej firme MOPAX, ktorá sa síce zaoberá realizáciou elektroinštalácií, zdravotechniky, vodovodov, kanalizácií a vykurovania, ale keď sme ju poprosili, ochotne a nezištne nám poskytla VEĽKÉ auto, aby tým chlapom (a ženám a deťom) nemuseli „mrznúť slzy ťažké ako olovený kameň“.

     Posledné mrazivé rána nám potvrdili, že jeseň už je celá a začína sa hodina zimy. Aj vďaka nám bude pre mnohých odkázaných na pomoc zvonka prijateľnejšia.