Prvé decembrové ráno býva sprevádzané veľkou radosťou všetkých detí. No a priznajme sa, že v tomto prípade radi ostávame deťmi aj my väčší. Otvárame prvé okienko svojho adventného kalendára a celkom nezdravo, ale nádherne na lačný žalúdok si vychutnávame sladkú maškrtku.

     Detskú radosť však nevidíme len pri rannom maškrtení. Sú jej plné ulice! Vidieť to nadšenie z bielej prikrývky na ich tvárach nás prinúti zabudnúť na všetky zloby dnešnej doby.

     Pandémia – nepandémia, nákupné centrá zažívajú svoje rušno. Milióny ľudí (ja viem, preháňam) túlajúcich sa uličkami obchodov, hľadajúc to pravé orechové. Ježiško už pilne pracuje na tom, aby nám pomohol nájsť darčeky, o ktorých snívajú naši blízki po celý rok. Každý z nás túži vidieť na ich tvárach tú nekončiacu radosť, keď trafíme do čierneho.

     Je aj čas na obzretie sa späť. Zabudnime pritom aspoň na chvíľu na to všetko pochmúrne, čo máme za sebou. Odložme to na poličku a nechajme zapadnúť prachom. Teraz sa tešme a užívajme radosti života.

     Nechcime však len prijímať. Podeľme sa o radosť, o dary, o lásku. Urobme si posledný mesiac mesiacom, na ktorý budeme radi spomínať. A keď na jeho konci budeme dvíhať poháre a budeme si dávať nové predsavzatia, nech je to s presvedčením, že tentoraz ich určite aj splníme.

                                                           Zuzana Guzyová (II. C)

 

Veselé hrabivé

     Do Vianoc ostáva posledných.... (doplň si) dní. Začína sa obdobie hektického a, žiaľ, aj hrabivého času. Ešte predtým, než sa na mňa naštvete, že kazím vianočnú náladu, spoločne sa zamyslime.

     Čo väčšinou riešime pred Vianocami? Darčeky. Darčeky a k tomu nakupovanie. Opäť darčeky spoločne s nakupovaním... Žijeme v dobe konzumu. Odráža sa to na všetkých. Škoda, že aj v čase tohto krásneho sviatku.

     Nie je tajomstvom, že naša planéta nie je práve v najlepšom stave. Zapĺňame si ju plastom a odpadom, ktorý by ani koniec koncov nemusel byť. Máme ním preplnené skládky, ale aj lesy, lúky, rieky, oceány... Naša planéta sa topí a my spoločne s ňou. Nikto nie je v tomto bez viny. Stále však vieme aspoň trošku pomôcť.

     Ak argument s našou planétou a pomocou jej nebol dostatočný, pozrime sa na to cez naše peňaženky. Kupujeme, kupujeme a kupujeme. Pokiaľ na to máme peniaze, je to fajn. Ale ak ideme na vianočné nákupy s peniazmi z pôžičky, už to tak v poriadku nie je. Pred Vianocami prichádzame s pôžičkou a po Vianociach prichádza exekúcia. Neviem ako vám, no mne sa to nezdá byť v poriadku. Bohužiaľ, ľudia míňajú aj peniaze, ktoré nemajú, na veci, ktoré nepotrebujú.

     Pouvažujme preto, či tie vianočné gule z minulého roka nie sú predsa len ešte použiteľné. Či naozaj je potrebné zabaliť tie darčeky do xy obalov a použiť na to metre lepiacej pásky. Lebo naša sloboda sa začína tam, kde sa končí sloboda niekoho iného. A to neplatí len vo vzťahoch medzi ľuďmi, ale aj vo vzťahoch medzi ľudstvom a prírodou.

     Myslime na to aj cez sviatky. Nech Vianoce nemajú tie prívlastky z titulku, ale radšej tak ako vždy doteraz – šťastné a veselé. 

                                                           Laura Gerényiová (I. B)