Kto povedal, že najkrajšou vecou Vianoc je jedlo? Kto povedal, že sú to kultové vianočné filmy? Kto povedal, že sú ňou darčeky? O Vianociach predsa vieme, že sú oslavou narodenia Ježiša. On, Boh, sa stal človekom a darom pre ľudstvo. A týmto postavil pred nás návod (a výzvu zároveň), čo je podstatou Vianoc. 
 

     Áno, skutočne, sú ňou darčeky! No nie nový mobil či ponožky, ale dar času stráveného s milovanými. Tie chvíle, keď deti odložia mobily, rodičia starosti a sú tu jeden pre druhého. A najhoršie sú na tom tí, ktorí nemajú koho obdarovať... 

                                                           Marko Ilavský (oktáva)

 

     Za oknom tancujú snehové vločky. V rádiu vyhrávajú veselé vianočné pesničky. A z kuchyne sa šíri vôňa chrumkavých koláčikov. Áno, hovorím o vianočných sviatkoch, ale nie o jedle.

     Pravé čaro Vianoc je totiž niečo úplne iné. Je to magický vianočný čas strávený v kruhu našich milovaných. Patria k tomu aj spomienky na všetkých, ktorí už nie sú medzi nami. Je to nadšenie v detských dušiach z príchodu Ježiška. Je to pokoj, ktorý naplní vnútro všetkých nás. A na tomto naozaj záleží.

                                                           Viktória Jordánová (sexta)

 

     Všetci poznáme ten čarovný pocit, keď sa celá rodinka stretne pri jednom stole so skvelým jedlom. Je to však skutočná podstata Vianoc? Je jedlo naozaj najkrajšia vec na týchto sviatkoch? 

     Advent. Má byť obdobím stíšenia, očakávania príchodu Ježiša. V dnešnej dobe sa zmenilo na obdobie nákupov. Zovšade číha Black Friday alebo špeciálne vianočné zľavy. „Čo je krásne na Vianociach? Jedlo!” Mnohí nad touto reklamou pokrútili hlavami. Áno, vianočné jedlá nejedávame v bežných dňoch, ale... Nehovorím, že je zlé tešiť sa na štedrovečernú večeru. Lenže o tom Vianoce predsa nie sú. Na Vianociach sú podľa mňa najdôležitejšie práve tie chvíle strávené s rodinou a známymi – hoci aj pri dobrom jedle.

                                                           Veronika Lazorová (I. B)

 

     Pre mňa je najkrajšie to, že prišiel On (veď viete kto). Bol taký bezbranný, a predsa taký silný. Nie fyzicky. Duševne. Nie je to rozprávka! Verte mi.

     Internet mi povedal, že Vianoce sú sviatky pokoja a mieru. To asi nevidel moju mamku, ako bráni zemiakový šalát holými rukami pred útokmi ostatných členov našej rodiny.

     Ja oslavujem Jeho príchod. Vďaka Nemu môžeme byť doma všetci spolu. Len tak sedieť a pozerať rozprávky. Premýšľať, aký silný a láskavý v skutočnosti bol. A tomu verte, že bol, keď sa kvôli nemu každý rok stretneme za jedným stolom. Už je to 2020.-krát, ak mám byť presná!

                                                           Viktória Kostolníková (III. B)

 

     Žijeme dobu koronovú. Možno nám pomôže pochopiť, čo je pre nás v živote najdôležitejšie. Z Vianoc, sviatkov pohody a lásky, sa stali sviatky konzumu, hedonizmu, bezbrehého nakupovania a hektiky. V záľahe darčekov a pozlátka zabúdame na to, čo je v živote naozaj dôležité. Na rodinnú spolupatričnosť, lásku v srdci, ochotu podeliť sa o svoju časť aj s tými, ktorí nemajú ani zďaleka toľko materiálneho bohatstva ako my. Nie je dôležité, koľko jedla bude na vianočnom stole, koľko darčekov bude pod stromčekom. Najdôležitejšia je prítomnosť najbližších. Doba koronová nám viac ako zrozumiteľne naznačuje, že už to nie je samozrejmosť a nikto z nás nevie, či sa aj o rok stretneme pri vianočnom stromčeku v takom istom počte.

                                                           Ria Luhová (kvinta)

 

     Vianoce!!! Vianoce. Vianoce? Vianoce?! Vianoce...

     Každá z interpunkcií nie je len vyjadrením intonácie a dynamiky hlasu, ale aj postoja každého človeka k tomuto sviatku. Pre niekoho je to obdobie radosti, pretože sa spája s peknými spomienkami. Pre iného zháňanie množstva jedla a darčekov. Pre ďalšieho obdobie melanchólie. A niekto tento sviatok neslávi vôbec.

     Ale jedno by malo spájať všetkých. Aspoň raz za rok spomaliť a zamyslieť sa nad skutočnými hodnotami života, ktorým často neprikladáme potrebný význam. Vážiť si chvíle v kruhu najbližších a tešiť sa aj z mála. To by si mal svet uvedomiť práve teraz.

                                                           Svetlana Kňazovická (oktáva)

 

     Čo si predstavujem pod slovom Vianoce?

     Pred pár rokmi by som odpovedala asi takto: „Darčeky, stromček, stôl plný jedla...“ Ale teraz? Začínam si uvedomovať, že absolútne nejde o materializmus, ale o čas s rodinou, láskou a porozumením. Väčšina ľudí si toto vôbec neuvedomuje. Iba stres, zhon, behanie po obchodoch...

     Čo ak by všetko zrazu stíchlo a upokojilo sa?

     Bolo by počuť padať sneh. A smiech práve guľujúcich sa detí. S rodinou by sme práve preberali, čo nám končiaci sa rok dal a čo vzal a čo by nám ten ďalší mohol priniesť.

     Pokoj. To je presne slovíčko pomenúvajúce to naozaj krásne na Vianociach. A čím sú Vianoce pre vás?

                                                           Daniela Margetajová (I. B)

 

     Vianoce nie sú o darčekoch, nie sú o jedle a dokonca ani nie je dôležité, či sme stihli upratať každý centimeter v dome a či máme napečených dosť druhov koláčov.

     Vianoce sú, keď sme spolu, keď ani jeden člen rodiny nechýba, keď máme to šťastie, že môžeme v pokoji, zdraví a láske osláviť narodenie Božieho syna. 

                                                            Rado Krišanda (III. B)

 

     Čo je naozaj krásne na Vianociach? Poznáme na túto otázku odpoveď? Darčeky? Jedlo? Nie! Určite nie!

     Je to, keď vidíte, ako sa deťom ligocú oči pri pohľade na vianočný stromček. Je to, keď vidíte ľudí náhliť sa za svojimi rodinami.

     Vianoce v nás vytvárajú iné emócie, než ktoré bežne poznáme. Takú neopísateľnú časť nášho sveta.  Nie je to nič konkrétne. Sú to tri bodky za vetou. Spojenie niečoho väčšieho, ako sme my. A pritom si to ani neuvedomujeme.

     Vianoce sú niečo, čo vidí každý v každom. To nás spája.

     PRAJEM KRÁSNE A VESELÉ VIANOCE!

                                                           Martina Máliková (II. C)