Rozoberme si to na drobné, dajme ruku na srdiečko a povedzme si úprimne. Koľko novoročných predsavzatí sme kedy splnili? Ja osobne možno jedno. A aj to bolo už veľmi dávno. Preto by bolo fajn si dávať reálne predsavzatia.

     Ak si niekto sľúbil, že bude chodiť každé ráno behať alebo cvičiť do posilky, no nie je to jeho šálka kávy, môže si nájsť alternatívu v prechádzke či športe, ktorý ho napĺňa a motivuje.

     Ak sa zas niekto nevie dokopať dočítať ani jednu knihu, no chce viac čítať, vždy sa nájdu články, magazíny a časopisy o zaujímavej téme. 

     K predsavzatiu „budem šťastnejší" by bolo treba vyjadriť sa osobitne. Mám zopár známych, čo si toto predsavzatie dali a donútilo ma to premýšľať. Naozaj je také skvelé a super stavať nekonečné šťastie ako cieľ?

     Podľa mňa nie. Šťastie je jeden extrém na dlhočiznej škále emócií. Rovnako ako smútok či hnev. Je to ako vyhrať v lotérii, narodenie bábätka v rodine, či deň plný smiechu s kamarátmi. No je veľmi labilné a prchavé. Minulý rok nám to ukázal. Stačil jeden nebunkový organizmus na to, aby nás rozdelil a vo veľa situáciách rozosmutnil či naštval. Je to príklad toho, že sa môže stať hocičo. A garantujem, že nie vždy budete šťastní.

     Preto by sme sa skôr mali zamerať na nájdenie vnútorného pokoja a zmierenia v sebe, čo nám na konci dňa povie, že sme boli urobili dosť. Že aj keď tento deň nebol najaktívnejší a najproduktívnejší, prežili sme ho plnohodnotne. Aby sme na konci dňa nemali pocit, že sme mohli urobiť viac a sklamali sme tým samých seba.

     Toto je teda moje želanie všetkým: Aby bol rok 2021 nakoniec pre nás fajn..., i keď sa nezačína najlepšie. 

 

                                                                       Laura Gerényiová (I. B)