Už sme sa všetci zmierili s tým, že náš maturitný ročník nebol a nebude bežný. Veď už našu novembrovú stužkovú sme oslávili tradične-netradične online. Večer, na ktorý spomína každý stredoškolák, sme nemali šancu zažiť. No nakoniec sa predsa len objavilo svetielko na konci tunela...

     „V piatok vás budeme stužkovať.”

     Všetci sme zrazu pocítili nával nádeje, radosti a šťastia. Predsa len to nie je všetko stratené.

     Áno, dostali sme možnosť zažiť aspoň tú formálnu časť stužkovej slávnosti. V novučičkej školskej aule! Prvá veľká oficiálna akcia v nej.

     S nadšením som sa chopila príležitosti a dala dokopy scenár na našu „stužkovú”. Spoločne so spolužiakmi sme si všetko pripravili, zariadili a nacvičili nástup. To, čo maturanti kedysi pripravovali celé mesiace, sme museli zvládnuť za dva dni. Aké si to urobíme, také to budeme mať.

     Každá trieda mala na túto oficiálnu ceremóniu vyhradenú jednu vyučovaciu hodinu. A tak bola celý deň škola pohrúžená do smiechu, sĺz a potlesku.

     Určite si nikto z nás nepredstavoval, že naša stužková bude rúšková. Podávať pánovi riaditeľovi lakeť a usmievať sa na triedneho učiteľa cez rúško, to nezažil len tak hocikto.

     Originálna a úprimná – taká bola tá naša. A vieme, že „...navždy sa zachová...” aj taká. Aj napriek zložitej situácii, bez rodičov či našich stužkárov to boli krásne chvíle, na ktoré budeme spomínať celý život.

     Už teraz vieme, že o tri mesiace to bude ťažké lúčenie... so školou, spolužiakmi, priateľmi.

 

 Linda Gallová (oktáva)