Knihy. Kráľovné literatúry. Aj keď im mnohí v dnešnej dobe pripisujú veľkú váhu, je tu aj skupina, ktorá sa „chváli“ tým, že ešte nikdy žiadnu neprečítala. Minimálne polovica tejto skupiny si však neuvedomuje, že raz boli malí. S iskričkami v nevinných detských očiach skladali leporelo a učili sa tak prvé slovíčka. Áno, aj obyčajné leporelo je kniha. Taká, pri ktorej najmenšie stvorenia majú pocit, že práve dočítali trilógiu.

     Aj preto pripomínam, že každá kniha sa ráta. Tá, ktorá má päť alebo päťsto strán, ale aj tá, ktorá má nekonečno pokračovaní. Aj keď si myslíte, že vo vašom živote nemajú miesto, mýlite sa.

     Rovnako ako život aj knihy sú plné paradoxov a ja vám jeden prezradím – ony v tom vašom živote majú miesto, dokonca jedno z tých absolútne nenahraditeľných.

     Možno sa niektorí čudujete, prečo tento príspevok píšem na konci marca. Dôvod je prostý. Tak, ako sa celý náš život nedá vtesnať do jednej knihy, tak všetky knihy sveta nemôžeme pripísať len jednému mesiacu.

     Raz som kdesi narazila na vetu: „Ak sa do vás zamiluje spisovateľ, nikdy nezomriete.“ Nezabúdajme však, že rovnako sa môžeme my zamilovať do kníh. A nielen v marci. Aby nikdy „nezomreli“...

                                                           Ráchel Svistáková (III. C)