Lúka

     Jarná tráva šteklí schránku môjho bytia. Ponáram sa. V perinách nehy sa celá rozsýpam.

     Amorove idey vylietajú z môjho doteraz ľadového srdca. Hráme naháňačku. Snažím sa ich dobehnúť, ale potkýnam sa. O túhy. O svoje doteraz skrývané túhy. Túhy romantické.

     Preberajú žezlo. Cítim závany Afroditinho parfumu. Ja? S hlavou v oblakoch. Túžim po dychu.

Prevezmi kormidlo! Prevezmi ho! Prosím! Kým nebude neskoro...

     Steblá trávy si ma omotali kolo prsta.

     ...zasekla som sa. Mám bojovať? Či sa nechať podmaniť? Okúsiť sladkosť či trpkosť zakázaného ovocia?

     Zmätok. Chaos. Neistota.

     Celá moja stratená duša je v nich obalená. Na hraniciach osobnosti hľadám ďalšie črepiny do mozaiky. Mozaiky rozlúštenia. Zapadni. Vyrieš záhadu nalomenej človečiny.  

     Strach opadne ako listy na jeseň. Padnem aj ja. Do sveta neznám. Bolestí. Tých, čo si na chrbte nesú spomienok milión.

     Nechám sa ti uniesť – rada... Ponesiem sa s tebou – veľmi rada... Horami. Dolami. Na lúku. Lúku nášho šťastia...

                                                                       Zuzana Guzyová (II.C)