Veľa ľudí si niekedy kladie tieto otázky.

     Láska? Puto? Stačí to?

     Nie. Nie je to len o týchto pocitoch, ale aj o pocite bezpečia, porozumenia, súdržnosti...

     Nezáleží na tom, či máme malú alebo veľkú rodinu. Dôležité je, že ju máme. Vzájomná úcta, podpora a opora sú neodmysliteľnou súčasťou každej rodiny.

     Nie vždy sú vzťahy v rodine ideálne. Ľahko sa povie: „Milujem svoju rodinu“. Rodinná láska však nie je len o prázdnych slovách. Je to zvláštny druh lásky, ktorý prichádza s jedinečnými pocitmi, výzvami, no, žiaľ, niekedy aj s bolesťou a s trápením.

     Pre mňa je veľmi dôležitá láska vlastnej rodiny. Je to základný pilier môjho bytia. Je to miesto, kde som sa narodil, kde žijem a som tu šťastný. Tvorí ju hŕstka úžasných ľudí, ktorých nadovšetko ľúbim a viem, že aj oni cítia to isté ku mne.

     Čo charakterizuje rodinu? Milujúci rodičia, starí rodičia, súrodenci, tety, ujovia...

     Mám veľké šťastie, že som sa narodil v takej úžasnej rodine, ktorá zo mňa urobila lepšieho človeka. Viem, že nie každý má také šťastie ako ja.

     Preto želám všetkým deťom, aby mali okolo seba skvelých ľudí, ako mám ja. Je pre nich dôležité, aby sa im dostávalo toľko lásky ako mne. Viem, nie každé dieťa má to šťastie.

     Láska je ako bumerang – čím viac lásky vložíme do iných ľudí, tým viac sa nám vráti späť.

Kevin Gontkovič (I. B)