V utorok už bola budova plná. Uvedomila som si, že ja ako prváčka som v tejto škole zažila zatiaľ iba jeden poriadny mesiac. Vlastne som nemala ani čas naozaj spoznať učiteľov, ale ani spolužiakov.

     S akými pocitmi sme sa vracali do školských lavíc? Nebudem klamať – so zmiešanými. Ja som sa na jednej strane aj tešila. Konečne sa budeme môcť najmä my – noví spolužiaci v prvom ročníku – viac zoznámiť. Konečne budem mať pravidelný režim. Konečne obrazovku počítača nahradia živí ľudia. No na druhej strane za tých sedem mesiacov sme si všetci zvykli na oveľa pohodlnejšie online vyučovanie. Na tom pohodlí sme sa zhodli takmer všetci.

     Napriek všetkému si myslím, že každý je aspoň trochu rád, že sme sa vrátili späť do lavíc, aj keď to možno bude ťažšie si znovu zvykať. Veď predsa každý chcel stretnúť svojich kamarátov a pozhovárať sa s nimi.

     Verím, že tých niečo vyše šesť týždňov do konca školského roka si užijeme čo najviac a aspoň čiastočne nám to nahradí tých sedem mesiacov, ktoré nám korona zobrala.

Lívia Mlynárová (I. B)