Hrnie sa to na každého z nás zo všetkých strán. Akoby si títo „bojovníci“ za práva neuvedomovali, že ich práva sa končia tam, kde sa začínajú práva tých ostatných.

     „Nikto nie je ostrovom samým pre seba, každý je kusom pevniny...“ takýmito slovami sa začína román nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Ernesta Hemingwaya Komu zvonia do hrobu. 

     Naozaj každý z nás je súčasťou nejakého spoločenstva. Rodiny, partie kamarátov, školskej triedy, ľudstva. Prvým a najzákladnejším právom každého z nás by malo byť právo neubližovať iným. Právo rešpektovať toho druhého. Právo nájsť to, čo nás spája, nie to, čo nás rozdeľuje.

     Každé právo je vyvážené nejakými povinnosťami. Tá vo všetkom prítomná sínusoida neobišla ani toto. Neexistuje teplo bez zimy, svetlo bez tmy, oddych bez únavy... Čím viac práv chce ktokoľvek z nás mať, o toľko viac povinností ho čaká.

     Ak teda budete v najbližšom čase čítať nový školský poriadok, neskončite čítanie po článku 3.1 (Práva žiakov), ale začítajte sa aj do nasledujúcich dvoch kapitoliek 3.2 a 3.3 (Povinnosti žiakov + Žiakom je zakázané). Práve dodržiavanie pravidiel každej hry totiž potom prináša radosť z práv, ktoré tým získate.