Najskôr sme si vypočuli, čo máme a čo nemáme robiť. No a teraz hurá! do električky. Je takmer prázdna. To je výhoda skorého ranného cestovania. Máme miesta na sedenie na výber. Kým sa však vyvezieme do Starého Smokovca, električka je už poriadne natlačená. Takých, ktorí rovnako ako my chcú využiť nádherné slnečné počasie, je veru veľa.

     Vystupováááť! Sme na mieste! Teda presnejšie – na mieste začiatku našej veľtúry.

     Po nekonečnej karanténe spojenej s bezpohybovým dištančným vyučovaním a lenivých prázdninách sa nie všetkým ide s ľahkosťou. Ale za niečo málo vyše polhoďky sme na Hrebienku. Potrebujeme vydýchať, doplniť energiu, pozbierať sily. Dostávame pauzu, ktorú každý využíva po svojom. Medzi baštením toho, čo nám doma nabalili, stíhame debatovať. Smiech sa rozlieha doďaleka.

     O chvíľu už vyrážame do našej finálnej destinácie. Tou je Zamkovského chata v ústí Malej Studenej doliny v nadmorskej výške bezmála 1500 m. Cesta nie je ani dlhá, ani krátka. Ani náročná, ani ľahká. Je aká je, ale nebudem klamať, ak poviem, že sme si ju všetci užili.

     Sme na mieste. Niektorí bez problémov, iní na hranici svojich síl. To najťažšie však máme za sebou. Čaká nás už len zostup dole do Starého Smokovca. Ale počkať! Predsa najskôr oddych, dojesť a vypiť všetko, čo sme si hore vyniesli. No a teraz už takí ľahkí vykročiť na spiatočnú cestu.

     Električka je o niečo plnšia ako ráno. Nie všetkým sa ujde miesto na sedenie. Ale kto by sa už sťažoval po takom krásnom výlete? 

 

                                                                         Laura Gerényiová (II. B) a redakcia VeTa eS Gé