Tak šup-šup, autobusy už na nás čakajú. Sledujúc počas jazdy prírodu, ktorá sa práve prezlieka z jednofarebnej zelenej do nádhernej pestrofarebnej róby, sa ani nenazdáme a sme tu. Víta nás Červený Kláštor – centrum PIENAP-u. Rýchlo sa rozhliadame a zvažujeme všetky možné aktivity, ktoré budeme robiť. „Už sa teším, ako si pôjdeme zahrať futbal,“ zaznieva z hlúčka chlapcov. Musím uznať, že okolie a prostredie je fakt krásne.

     Najskôr však ubytovanie. Chalani do hlavnej chaty, zmestí sa tam ešte aj pár dievčat z béčky, septimánky a céčkarky dostávame chatky. Tváre sa nám „chatkárkam“ rozžiaria. Mám pocit, že žiarime viac než samotné slnko. Rýchlosťou svetla utekáme a začíname sa vybaľovať. V priebehu piatich minút sa chatky menia na nepoznanie. Zabývame sme sa rýchlejšie, než stihnú prísť učitelia zapísať, kto všetko je v chatke. Prvé návštevy sa začínajú. A to ešte ani nevychladol kľúčik po odomykaní.

     Nie, žiadny oddych! Už o pár minút ideme raftovať!

     Čo všetko mi treba? Náhradné ponožky? Mám. Náhradné nohavice? Mám. Náhradné tričko? Mám. Po kontrole celého náhradného outfitu si všetci balíme veci do tašiek. To náhradné oblečenie bude neskôr našou suchou a teplou spásou.

     Pri pohľade na rafty, ktoré na nás čakajú, je veľmi ľahké rozlíšiť plavcov od neplavcov. Plavci majú v očiach žiarivú iskru. Neplavci zničujúci požiar.

     Niet cesty späť! Už sa plavíme. Striedajú sa pokojné, šantivé i zlovestne spenené úseky Dunajca. Ani sa nestíhame čudovať, ako  rýchlo sme všetci mokrí. Voda nám až tak neprekáža, keď sledujeme všetko naokolo. Jemný buchot pádiel už ani nevnímame. Blížime sa do cieľa. Naši chalani sú už tam. Stoja po kolená vo vode a my si uvedomujeme špliechajúcu hrozbu, ktorá nás čaká a neminie. Sme ešte mokrejší, než sme boli!

     Rýchlo prezliecť do suchého a už kráčame k bicyklom, na ktorých sa máme vrátiť do nášho dočasného domova. Ženie nás aj vôňa obeda. Nikdy som si nemyslela, že obed môže chutiť až takto dobre.

     Čo ďalej? Nemôžeme predsa nevyužiť všetky výhody, ktoré nám penzión ponúka. Berieme lopty a miestne ihrisko je dejiskom urputných futbalových, basketbalových či volejbalových súbojov, pomedzi to lietajú frisbee taniere.

     Po toľkom športovaní sa nám začínajú vynárať prvé myšlienky o večeri. Niektorí by sme na ňu úplne zabudli, keby ostatní nepovedali, že ju máme už o pár minút.

     O podvečerný program sa nám postará predseda Horskej služby PIENAP. Musím uznať, že vie, ako udržať niekoho pri plnom vedomí. Po takom hustom dni nás ani netreba veľmi hnať do postelí. Zaspávame natešení pred novým rušným a zážitkovým dňom, ktorý na nás čaká.

     Štvrtkové ranné driemoty zaháňa klepot dažďových kvapiek na oknách. Z teplých perín sa nám vylieza veľmi ťažko, no raňajky už sú na stole. Dobre padne najmä teplý čaj. Horšie je, že ani dážď nezastaví náš naplánovaný program. Deň začneme výletom do Červeného Kláštora. Pripravujeme sa na daždivú prechádzku.

     „Vyťahujte pršiplášte a dáždniky. Ideme!“ znelo davom. Obloha plače mimoriadne intenzívne, s rovnakým nasadením špliechajú na nás okoloidúce autá. Sme tu! Prehliadka miestneho múzea sa môže začať. Dozvedáme sa o funkciách kláštora, ale aj o reholiach, ktoré kláštor obývali. Prechádzame nádhernými priestormi kostolíka, nádvorí, záhrad i typických pustovní.

     Vraciame sa do penziónu až pred obedom. Dážď stále neutícha. Internetové meteorologické Sibyly neustále posúvajú jeho koniec. Vyhriaty welnes so saunou a vírivkou je pre nás balzamom. Najskôr dievčatá, potom chlapci. Už sa pomaly stmieva, keď konečne prestáva pršať. Zdá sa, že naplánovaná večerná opekačka s diskotékou sa predsa len uskutoční.

     Áno, párty noc sa začína! Tancuje sa všade – v chatkách, v izbách, na ihriskách. Nakoniec sa všetci spoločne presúvame k zastrešenému ohnisku a zábava naplno pokračuje. Tancujeme, spievame, grilujeme, opäť tancujeme, spievame... Bol to dlhý a krásny večer!

     O to ťažšie je ranné vstávanie. No po chrumkavých rožkoch s medom sme pripravení na našu poslednú úlohu. Tri koruny. Najvyšší vrch Pienin. Miesto, odkiaľ sa údajne vzniesol legendárny lietajúci Cyprián. Takmer 1000 m nad morom!

     Udychčaní a spotení sme konečne na vrchole. Výhľad stojí za všetky bolesti.

     Hotovo!

     Nasadáme do autobusov, ktoré nás dovezú tam, odkiaľ nás pred tromi dňami brali. Nie, nebudeme klamať. Máme toho všetci dosť. Ale krásne dosť!

     Ďakujeme za krásny výlet. Ďakujeme za krásne výhľady. Ďakujeme za krásne spomienky.

Anna Mária Pavolková, Zuzana Guzyová (III. C)

a redakcia VeTa eS Gé