Nech si každý jeden z nás odpovie sám. Ja vám však dám pomôcku, dokonca z histórie. Od roku 1921 oslavujeme Medzinárodný deň žien aj na Slovensku, no od roku 1939 do konca 2. svetovej vojny sme žili bez neho. Prišli ste na to, prečo to tak bolo?

     Od konca tohto strašného obdobia až po dnešok sa obraz ženy v spoločnosti menil spolu s dobou. Zistili sme, že v živote zvládame kombinovať rolu matky s našou kariérou. Alebo že nie je nič zlé na tom, keď snom nejednej z nás je byť ženou v domácnosti, kde to každý deň rozvoniava ako na Vianoce.

     Od roku 1908 sme totiž prišli na to, že spoločnosť nás nemôže len tak prehliadať. Či už máme tri deti alebo žiadne. Či máme partnera, alebo sme samy. Či už plačeme, alebo sa smejeme. Či máme veľkosť XS, alebo XL. Či hystericky kričíme, alebo sme potichu. Či vieme variť, alebo radšej ani nezapíname sporák...

     A takto by som mohla pokračovať donekonečna. Pretože keby som sa spýtala sto ľudí, čo im napadne ako prvé, keď sa povie ŽENA, dostala by som sto rôznych odpovedí. Aj keď v mnohom nás svet stále berie za slabšie a menejcenné, s úsmevom na tvári sa s vami stavím o čokoľvek, že ani to nás nezastaví. Dostali sme úžasný dar vedieť priviesť na svet ďalší život a naďalej viesť aj ten svoj! Už len to je garanciou toho, že v nás je viac, ako by si mnohí mysleli.   

     Na záver mám na všetkých vás, ktorí ste to so mnou vydržali až potiaľto, jednu prosbu. Nech už ste ktokoľvek, ukrojte si v tento významný deň štipku svojho času a poďakujte každej jednej významnej žene vo svojom živote. Za to, že vás bezhranične miluje, za to, že vás priviedla na svet alebo že vám priviedla niekoho na svet. Za to, že vás vychovala, a za to, že vás nikdy neopustila. Za „maličkosti“ ako varenie, upratovanie, pranie či žehlenie...

     Pretože nič z toho nie je samozrejmosťou! Naše práva a tento významný deň nie sú samozrejmosťou! My ženy nie sme samozrejmosťou!

                       

Ráchel Svistáková, (IV.C)