Na toto sa nám zabudnúť nikdy nepodarí

   Francúzsko. Krajina galského kohúta. Krajina nádherných hôr i rovín. Krajina so slávnou minulosťou i lákajúcou prítomnosťou.

     Paríž. Mesto módy. Mesto zaľúbených. Mesto, do ktorého smeroval náš školský výlet. Po náročných mesiacoch strávených medzi učebnicami to mal byť taký maličký balzam na dušu. Dlho sme sa na to tešili. Odpočítavali sme týždne, dni, hodiny... A potom to prišlo!

     Na nekonečných dvadsaťdva hodín strávených na sedadle autobusu dal rýchlo zabudnúť už prvý nádych parížskeho vzduchu, prvé kroky po pôde „mesta miest“, prvý pohľad na jeho dominantu – Eiffelovu vežu. Táto najväčšia pýcha Paríža i celého Francúzska bola našou prvou zastávkou. So svojimi 325 m nebotyčnej výšky sa hrdo vypínala pred nami. Poznali sme ju z fotografií, ale jej majestátnosťou sme boli totálne ohúrení. A to sme ešte nevedeli, aký nádherný výhľad na francúzsku metropolu na nás čaká zhora...

     A to bol iba začiatok...

     Pokračovali sme do Versailles. Áno, to je ten nádherný palác, jeden z najväčších v Európe, ktorý pár kilometrov od Paríža vznikol ako „malý rozmar“ Ľudovíta XIV (Kráľ Slnko).

     Vrátili sme sa do Paríža. Poznáte slávny román Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži? Áno, spomínate si správne – krásna Esmeralda, zohavený hrbáč Quasimodo, kňaz-nekňaz Floro, sukničkár Phoebus... No a my sme aj navštívili miesto, kde sa tento romantický príbeh odohrával – katedrálu Notre-Dame. Nádhera, nádhera, nádhera...

     Ak si myslíte, že stačilo, musíme vás sklamať. Veru nestačilo! Veď byť v Paríži a nevidieť azda najznámejší výtvarný výtvor sveta – obraz Mona Lisa Leonarda da Vinciho – by bol neodpustiteľný hriech. A tak smerujeme do múzea Louvre. Tam toho bolo... Obzerať by bolo čo aj niekoľko dní. My sme mali naozaj iba chvíľu. Ale Monu Lisu sme videli!

     Hotel. Posteľ. Ani nevieme, ako padáme do objatia spánku.

     Vstávali sme s východom slnka. Pochutili sme si na tradičných francúzskych raňajkách – croissantoch. Potom rýchlo opäť do autobusu a nabrali sme smer západné pobrežie Francúzska. Slnečnými lúčmi nás privítalo prístavné mestečko Honfleur v Normandii. Čakala nás plavba loďou po ústí rieky Seina až do vôd druhého najväčšieho svetového oceánu - Atlantického.

     Normandia je známa nielen tým, že sa tu počas II. svetovej vojny vylodili spojenecké vojská, ale aj nevšednými útesmi. Výhľad na ne z lode vyrážal dych. Sledovali sme vlny búrlivého Atlantiku, ktoré rytmicky narážali na bariéry útesu. Pre všetkých nás to bol naozaj nevšedný a nezabudnuteľný zážitok.

     Posledný deň z nás totálne vyšťavil aj posledné zvyšky fyzických síl. Rozmanitý program nám nedal vydýchnuť. Víťazný oblúk, Elyzejské polia, typická francúzska parfuméria na Chams-Élysées, Invalidovňa, v ktorej je pochovaný Napoleon, kabaret Moulin Rouge, štvrť umelcov na Hore mučeníkov Montmartre... Posledné modlitby v Basilique du Sacré-Cœur zakončili náš povznášajúci a fantastický výlet.

     Cesta domov bola plná prekvapení, všetko sme však zvládli s nadhľadom. Nadránom sme už objímali svojich blízkych. Šťastní a vďační, že sme mohli spoznať ďalší úžasný kúsok našej nádhernej planéty.

                                                           Sofia Baťová, Veronika Lučivjanská a Martina Švirlochová (septima)