Nechceli sme veriť vlastným ušiam (19. október 2015)

     Košický matboj. Možno trochu záhadne znejúci názov skrýva súťaž štvorčlenných družstiev v matematike. Minulý piatok sa v Košiciach uskutočnil už jeho 15. ročník. Štyridsaťštyri štvoríc študentov z gymnázií od Žiliny cez Liptovský Mikuláš a Bardejov až po Košice či Michalovce bojovalo v trojkolovej súťaži a zbieralo kladné či záporné body pri riešení zaujímavých úloh. My sme boli jednou z nich. My – to sme boli Stano Šípka, Jakub Ševčík (obaja oktáva), Martin Slivinský (III.C) a moja maličkosť – Michaela Dlugošová (II.B).

     Každé družstvo dostalo na začiatku súťaže bodový bonus, ktorého výška záležala na veku súťažiacich – čím starší boli členovia tímu, tým bol bonus nižší. Každú sériu troch úloh sme museli zvládnuť za pol hodinu. Za správnu odpoveď nám pripísali dva kladné body, keby sme úlohu nevyriešili, jeden bod nám odpočítajú.

     Snažili sme sa! Napätie gradovalo, keď začali vyhlasovať umiestnenie tých najlepších. Aby to bolo čo najdramatickejšie, išli organizátori odzadu. Keď už oznámili piate najlepšie družstvo a nás stále nie, boli sme sklamaní, pretože sme si trúfali skončiť niekde okolo piatej priečky.

     Potom to však prišlo. „... a na treťom mieste sa umiestnilo družstvo z Gymnázia na Kukučínovej ulici v Poprade!“  

     Bolo to ako krásny sen! Nechceli sme veriť vlastným ušiam. Myslíte si, že by sme vedeli povedať niečo o našej radosti? Nie, to sa nedá! Pozrite si však naše fotky po prevzatí diplomov pre nás i našu školu a azda pochopíte.

     Nestratil sa ani náš druhý tím  v zložení Nikoletta Bucsanszká (II.B), Gabriela Želonková, Martin Jahoda a Andrej Skokan (všetci I.C), ktorý obsadil pekné 15. miesto.

     Išli sme do Košíc so skromným cieľom – nejsť do mínusu. Bol z toho krásny bronz. A nádherný pocit, že držíme rovnocenný krok s absolútnou špičkou.

                                                                                                                                  Michaela Dlugošová (II.B)