Nie, to nie je samochvála. To totiž vôbec netvrdíme my. To je názov ocenenia, ktorým Detský fond Spojených národov (UNICEF) odmenil aktivity nás „starogymplákov“ v oblasti dobrovoľníckej pomoci deťom z krajín, v ktorých slovo DETSTVO vôbec nie je synonymom radosti, šťastia, bezstarostnosti...    

     Na začiatku našej cesty za týmto hrdým titulom bola ponuka UNICEF-u zapojiť sa do celosvetovej akcie, ktorej hlavnou úlohou je urobiť niečo na báze dobrovoľníctva pre deti. Nie pre vlastné, nie tie v našej škole, ale pre neznáme deťúrence z rozvojových krajín. Z krajín, kde pitná voda, zdravie či možnosť ísť do školy je viac ako najnovší smartfón, značkové oblečenie alebo exotická dovolenka.

     Začínal sa školský rok 2019/2020, keď sa to celé vďaka iniciatíve niekoľkých pedagógov v našej škole rozbehlo. Najskôr bola nástenka so základnými informáciami o akcii, potom debaty so žiakmi, vysvetľovanie podstaty dobrovoľníckej pomoci.

Prvým „hmatateľným“ úspechom bola predvianočná akcia triedy kvinty. Jej žiaci napiekli koláčiky, ktoré potom za symbolické sumy ponúkali celej škole. Vyzbierala sa trojciferná suma a peniažky potom putovali na fond UNICEF-u.

     Najlepšia pomoc deťom je vzdelanie – to bolo motto ďalšej akcie krátko po polročných prázdninách. Tí istí kvintáni boli v Základnej škole na Dostojevského ulici v Poprade vysvetľovať prváčikom, že ešte horšie, ako chodiť do školy, je nemôcť sa vzdelávať. Na príbehu etiópskeho dievčatka Aishe, dennodenne bojujúceho o holé prežitie, im priblížili osudy ich rovesníkov z krajín, v ktorých deti riešia úplne iné problémy ako ony. 

     Naše ďalšie dobrovoľnícke akcie zastavila koronakaranténa. Chystali sme sa ešte zapojiť do zbierky Modrý gombík na pomoc deťom, ktoré hladujú a trpia podvýživou. Určite by nasledovali aj ďalšie. Na webovom sídle starého gympla sme uverejňovali články (aj v angličtine) podporujúce snahy UNICEF-u, ktorý si aj počas tejto celosvetovej pandémie hľadal cestu k ľuďom, pretože si uvedomoval, že najviac budú trpieť tí najbezbrannejší – deti.

     Webová stránka našej školy sa postupne stáva aj tribúnou názorov žiakov. Počas vyše sto dní trvajúceho dištančného vyučovania mali študenti možnosť vyjadriť svoje názory na tento systém vzdelávania, na zrušené maturitné skúšky, resp. zmenu ich hodnotenia, na návrat do lavíc na posledný týždeň školského roka... Ich postrehy sú dôkazom, že ich náš starý gympel naozaj učí myslieť.

     Toto všetko si UNICEF nemohol nevšimnúť a hrdý honor ŠKOLA PRIATEĽSKÁ K DEŤOM, ktorým naše aktivity ocenil, je tou nádhernou nemateriálnou odmenou práce vedenia, pedagogických i nepedagogických zamestnancov. Sme na to všetci hrdí!